Vieme, že k tejto nezvyčajnej udalosti došlo, pretože vedci vŕtali a analyzovali ľadové jadrá - vzorky odobraté z ľadovej pokrývky alebo ľadovcov, ktoré zachytili aerosóly síry vytvorené sopečnými erupciami. Tie sa dostali do stratosféry a usadili sa späť na zemskom povrchu.
Za vinníka dlho považovali Heklu
Ľad môže uchovať dôkazy o sopečnej činnosti v neuveriteľne dlhých časových intervaloch, ale presný dátum udalosti, ktorá sa objaví vo vrstvách ľadového jadra, je stále chúlostivou záležitosťou.
V tomto prípade vedci predpokladali, že ložisko síry zanechala veľká erupcia, ktorú rozpútala v roku 1104 islandská sopka Hekla, ktorú nazývajú aj Bránou do pekla. Pretože tenký pás ľadu patrí medzi najväčšie signály ukladania síranov za posledné tisícročie, znie to pravdepodobné.
Podľa nového výskumu uverejnenom v Scientific Reports, ktorý viedol paleoklimatológ Sébastien Guillet z Ženevskej univerzity vo Švajčiarsku, za to však Hekla nakoniec nemohla, keďže podľa chronológie ľadového jadra vybuchla priveľmi skoro, čiže bolo vinníkom podivného javu niečo iné.
Pri skúmaní toho, čo mohlo byť zodpovedné za tieto starobylé stopy na vrchole i spodku sveta, tím hľadal stredoveké záznamy podivných, tmavo vyzerajúcich zatmení Mesiaca.
Čierne zatmenie
„Veľkolepé atmosférické optické javy spojené s vysokohorskými sopečnými aerosólmi priťahujú pozornosť kronikárov už od staroveku,“ píše tím.
Podľa záznamov NASA bolo v Európe za prvých 20 rokov posledného tisícročia medzi rokmi 1100 a 1120 pozorovaných sedem úplných zatmení Mesiaca. Medzi nimi svedok o zatmení Mesiaca, ku ktorému došlo v máji roku 1110, písal o mimoriadnej temnom Mesiaci počas tohto fenoménu.
„Piatu noc v máji sa objavil Mesiac, ktorý večer žiaril, a potom sa jeho svetlo pomaly zmenšovalo, takže keď prišla noc, nič z neho nebolo vidieť,“ napísal pozorovateľ do Peterborough kroniky.
Mnoho astronómov odvtedy diskutovalo o tomto záhadnom a nezvyčajne tmavom zatmení. O niekoľko storočí po tom, čo k nemu došlo, anglický astronóm Georges Frederick Chambers uviedol: „Je zrejmé, že toto zatmenie bolo príkladom „čierneho zatmenia, keď sa Mesiac stal úplne neviditeľným namiesto toho, aby svietil známym medeným odtieňom“.
Čo mohlo za zvláštny jav?
Aká sopka bola teda zodpovedná za oblak síry, keďže Hekla je podľa nich mimo časového rámca? Aj to keď nie je možné s istotou vedieť, tím si myslí, že najpravdepodobnejším vysvetlením je japonská sopka Asama, ktorá v roku 1108 spôsobila obrovskú erupciu, ktorá trvala mesiace. Bola výrazne väčšia ako následná erupcia z roku 1783, ktorá zabila viac ako 1 400 ľudí.
Záznam štátnika v denníku opisuje udalosť z roku 1108: „Na vrchole sopky sa objavila žiara, v záhrade guvernéra bola veľká vrstva popola. Nikdy sme tu nič také nevideli. Je to veľmi zvláštne a zriedkavé.“
Vedci sa okrem svedeckých výpovedí zaoberali aj dôkazmi o letokruhoch, čo naznačuje, že rok 1109 bol výnimočne chladným rokom.
Iná historická dokumentácia, najmä opisy klimatických a spoločenských vplyvov v rokoch 1109 - 1111, potvrdzuje hypotézu, že erupcia v roku 1108 alebo séria erupcií, ktoré sa začali v tom roku, mohla viesť ku katastrofálnym dôsledkom na postihnuté komunity.
Vedci našli v týchto rokoch množstvo svedectiev o nepriaznivom počasí, úpadku plodín a hladomoroch. Podľa nich zhromaždené dôkazy naznačujú, že problémy so živobytím, ktoré sa začali v roku 1109, sa prehĺbili v hladomor v niekoľkých regiónoch západnej Európy.