Na Havaji riaditeľkou simulovanej vesmírnej stanice HI-SEAS, na Slovensku pôsobí ako hosťujúca profesorka na FEI STU a ako podpredsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).
Misia bola zameraná na výskum lávových jaskýň, v ktorých by raz ľudia mohli postaviť prvé obydlia na Mesiaci. Cieľom rovera bolo otočnou kamerou zdokumentovať náročný sopečný terén aj v menej dostupných oblastiach pre bezpečie astronautov.
„Rover tímu pomáhal tým, že sa vedel pohybovať pomerne hladko po veľmi ostrom a strmom teréne. Používali sme ho na prieskum terénu pre prekážky, ktoré by mohli ublížiť astronautom,“ uviedla veliteľka misie Michaela Musilová.
Tá je na Havaji riaditeľkou simulovanej vesmírnej stanice HI-SEAS, na Slovensku pôsobí ako hosťujúca profesorka na FEI STU a ako podpredsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).
Astronauti zo simulovaných vesmírnych misií, alebo aj analógoví astronauti, čelia nesmierne náročným podmienkam pri výskume sopečného terénu v skafandroch.
Lávové polia a toky sú plné dier, jaskýň a samotný povrch je ostrý a nespevnený. Podobné podmienky sa nachádzajú na Mesiaci a Marse, preto je stanica HI-SEAS postavená na sopke Mauna Loa na Havaji.
Slovenský projekt bol najlepší
„Na misii sme testovali aj dve iné robotické vozítka, ktoré nám poskytla ESA. Tiež sme mali nájsť limity ich pôsobenia v teréne a možné aplikácie na misiách. Zo všetkých troch roverov najlepšie fungoval Androver I – mal najväčšiu výdrž, prekonal najťažšie prekážky a k tomu sme ho vedeli riadiť z vnútra stanice HI-SEAS, kým analógoví astronauti boli s roverom v teréne,“ tvrdí Musilová.
Robot sa ovláda joystickom a v teréne sa efektívnejšie pohybuje vďaka podvozku typu double Ackerman. Androvera I spolu s tímom pripravoval na misiu Matej Poliaček, člen spoločnosti RoboTech Vision.
„Na úpravách rovera bolo najťažšie prepojiť komunikáciu počítača s robotom,“ uviedol Poliaček. Na podobných vesmírnych projektoch pritom pracoval už v technologickom stredisku ESA v Holandsku a plne tiež podporuje plné členstvo Slovenska v ESA, o ktorom sa má v týchto týždňoch rokovať.
Androver I je mobilný robot slovenskej robotickej spoločnosti RoboTech Vision. „Projekt vznikol pôvodne ako myšlienka prepojiť rovera so smartfónom,“ doplnil konateľ firmy Martin Smoľák, ktorý robota skonštruoval ešte počas štúdia na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave.
Robot neskôr slúžil na Fakulte elektrotechniky a informatiky najmä pre edukačné účely. V súčasnosti ho firma inovovala pre potreby misie.
Na misiu mal putovať iný robot
Pre misiu na Havaji bol pôvodne určený väčší model robota zvaný Androver II. Prvá naplánovaná misia sa však pre zranenie a odstúpenie jedného z členov posádky po pár dňoch zrušila.
Androver II medzitým absolvoval testovanie v ESA, no pre jeho ďalší vývoj sa spoločnosť nakoniec rozhodla do vesmírneho projektu nasadiť menší model Androver I.
„Na väčšom Androverovi v súčasnosti dokončujeme autonómnu navigáciu na ceste či vo vinohrade,“ dodal ďalší konateľ firmy, Peter Pásztó.
Misia bola ďalšou z úspešnej série misií HI-SEAS v spolupráci s ESA. Členom sa podarilo uskutočniť všetok výskum, ktorý plánovali a urobili tiež veľké pokroky v testovaní technológií, ktoré raz budú môcť používať na vesmírnych misiách.
„Čaká nás ešte veľa výskumu a príprav predtým, než budeme môcť ísť vyskúšať všetko na ostro na Mesiaci a raz na Marse. Preto plánujeme ďalšiu sériu misií s ESA a NASA na konci tohto roka,“ dodala Musilová. V rámci spolupráce s RoboTech Vision bude súčasťou ďalších misií na HI-SEAS aj robot Androver 1.
O budúcej spolupráci Slovenska a ESA sa rozhoduje
Výskum spojený s ESA je veľmi aktuálny, nakoľko tento rok vyprší súčasná dohoda Slovenska s ESA a rozhoduje sa o ich budúcej spolupráci.
„Naša krajina je momentálne len spolupracujúcim štátom ESA a má možnosť stať sa jej pridruženým členom, čo by otvorilo viac možností slovenským výskumníkom či firmám v medzinárodných spoluprácach a čerpaní grantov pre ich projekty,“ tvrdí Musilová.
Slovensko tak patrí medzi posledné krajiny Európskej únie a V4, ktoré nie sú jedným z 22 členských štátov ESA. Česká republika napríklad nedávno oslávila 10. rok plného členského statusu v ESA.
Na Slovensku aktuálne pôsobí tridsať firiem, ktoré sú aktívne zapojené do rôznych oblastí vesmírnej ekonomiky, na základe štúdií SARIO. Ich počet dynamicky rastie.
„V zahraničí sa nachádza viacero etablovaných slovenských spoločností, pri ktorých je predpoklad záujmu o návrat v prípade, že sa možnosti na Slovensku aspoň čiastočne ,dorovnajú´ na úroveň okolitých krajín,“ dodáva Musilová.
Podľa SARIO má Slovensko potenciál na rozvoj v tejto oblasti v prípade podpory technologického transferu, spoluprác medzi výskumnými inštitúciami či firmami, a v pokračovaní identifikácií potenciálu slovenských firiem, ktoré by mohli pôsobiť vo vesmírnom sektore.