Vedci kométu objavili ďalekohľadom NEOWISE 27. marca tohto roku. Dlho sa však zdráhali očakávať od nej niečo viac. Vývoj niekoľkých ďalších nádejných komét, vrátane C/2019 Y4 (ATLAS), ktorá sa na jar rozpadla, totiž priniesol sklamanie, uvádzajú Lidovky.cz.
Postačí malý ďalekohľad
„NEOWISE je zo Slovenska pozorovateľná ráno tesne pred východom Slnka, od budúceho týždňa celú noc. Koncom júla bude viditeľná večer po západe Slnka, zapadať bude o polnoci. Momentálne je na hranici viditeľnosti voľným okom ráno na severovýchodnom obzore približne od 03:40,“ uvádza Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Voľným okom vidno len svetlú škvrnu, ale už v malom ďalekohľade sa objaví pekný chvost. Na oblohe sa presúva zo súhvezdia Povozníka do súhvezdia Veľkej medvedice. Momentálne je vľavo dole od jasnej hviezdy Capelly, neskôr ju bude možné nájsť pod známym Veľkým vozom.
Pozrite si v galérii, ako vyzerá:
V letných mesiacoch sa dá pokochať aj ďalšími troma kométami, ktoré však spozorujete už len ďalekohľadom. Kométa 58P/Jackson-Neujmin, ktorú objavili v septembri 1936 nezávisle C. Jackson a G.N. Neujmin, je podľa Svoreňa pozorovateľná v júli v súhvezdí Býka, pod jasnou hviezdou Aldebaran.
„Nájsť ju možno ráno približne 1,5 hodiny pred východom Slnka nízko nad severovýchodným obzorom. Bude podstatne slabšia ako kométa NEOWISE, k pozorovaniu potrebujeme výkonnejší ďalekohľad.“
Kométu C/2017 T2 (PANSTARRS) objavenú na Havajských ostrovoch v septembri 2017 je možné vidieť v júli do polnoci, v auguste 3 hodiny po západe Slnka a v septembri hodinu po západe Slnka. Kométa je momentálne v súhvezdí Poľovných psov (pod ojom Veľkého voza), v druhej polovici júla bude v súhvezdí Vlasy Bereniky.
Tretia kométa, C/2019 U6 (Lemmon), ktorú našiel vyhľadávací program observatória Mt Lemmon 31. októbra minulého roka, je zase na večernej oblohe pozorovateľná v júli a prvej polovici augusta. „Momentálne sa nachádza na hranici medzi súhvezdiami Leva a Panny, neskôr bude v súhvezdí Vlasy Bereniky,“ doplnil Svoreň.
Žiaria aj planéty
Český astronóm Petr Horálek tiež upozornil na možnosť uvidieť takzvané nočné svietiace oblaky. „Viditeľnosť tohto osobitného úkazu nastane tak, že Slnko zapadne a ako klesá nižšie a nižšie pod obzor, osvetľuje mraky odspodu,“ podotkol astronóm. Tieto oblaky sú podľa jeho slov nesmierne vysoko, asi 85 kilometrov nad zemou, čo je zhruba sedemkrát viac ako bežná oblačnosť.
„Nie je to teda typická oblačnosť zložená z vlhkosti, dodnes sa háda, čo presne to spôsobuje. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o meteorický, alebo čiastočne meteorický prach, na ktorý sa nabaľujú ľadové čiastočky vysoko v atmosfére a vytvárajú 'závoje',“ uviedol astronóm. „A potom, keď ich človek zbadá očami, tak vyzerajú ako elektricky modré svietiace oblaky,“ dodal Horálek.
O pôsobivý pohľad sa teraz na oblohe starajú aj planéty Jupiter a Saturn. „To sú naozaj mimoriadne jasné objekty viditeľné v podstate celú noc. Sú tiež pomerne blízko od seba. Jupiter je neprehliadnuteľný - najjasnejší objekt na oblohe po takmer celú noc, Saturn je potom slabší,“ opísal Horálek a pridal ďalší tip.
„Ak človek vydrží, tak napríklad už o druhej hodine ráno je na juhovýchode ďalší jasný objekt - Mars. Keď chcete uvidieť štyri planéty, je potrebné počkať, povedzme, do pol štvrtej ráno. Vtedy vychádza jasná Venuša.“