Za niekoľko dní by sme sa mali s istotou dozvedieť, či sa sonde OSIRIS-REX (Origins Spectral Interpretation Resource Identification Security Regolith Explorer) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) podarilo odobrať vzorky z malej planétky Bennu, ku ktorej odštartovala pred štyrmi rokmi.
Asteroid ako Empire State Building
Prvý cieľ misie bol splnený, keď v noci na stredu pristála sonda na tomto viac ako 322 miliónov kilometrov vzdialenom objektu s katalógovým číslom 1999 RQ36 a potom sa od planétky znovu odpútala do bezpečnej vzdialenosti.
Asteroid je približne rovnako vysoký ako Empire State Building a mohol by koncom budúceho storočia potenciálne ohroziť Zem.
Podľa súčasných výpočtov je tu pravdepodobnosť 1: 2 700, že Bennu zasiahne našu planétu počas jedného z jej blízkych preletov.
TOUCHDOWN!
— NASA's OSIRIS-REx (@OSIRISREx) October 20, 2020
Sampling in progress ?#ToBennuAndBack pic.twitter.com/8dj2g8AUxK
"Nemôžem uveriť, že sme to naozaj dokázali," povedal po pristátí sondy jeden z členov tímu NASA, profesor Dante Lauretta z Arizonskej univerzity. "Sonda urobila všetko, čo mala."
Podľa predbežných údajov celý manéver prebehol podľa plánu a tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa podaril tiež odber.
Odpovede o vzniku života
Sonda bude teraz niekoľko dní posielať dáta o celej akcii a až po ich vyhodnotení budeme mať stopercentnú istotu. Ak sa niečo pokazilo, pokúsi sa OSIRIS-REX o ďalší odber.
Pri odbere vzoriek sa príslušný mechanizmus na päť sekúnd dotkol Bennu, vystrelil stlačený dusík, čím na povrchu zvíril materiál, z ktorého časť sonda odobrala, než sa opäť vzdialila. K dispozícii sú zdroje pre tri takéto manévre.
V roku 2023 potom môžeme očakávať, že sa OSIRIS-REX vráti k Zemi a pošle nám balíček v podobe kapsule obsahujúcej tieto vzorky k pozemskej analýze.
Vedci majú o materiál z Bennu veľký záujem, pretože im umožní zistiť, aké chemické látky a horniny planétka obsahuje. Očakávajú, že sa z týchto údajov dozvedia nové informácie o raných fázach vývoja Slnečnej sústavy.
Možno dostanú aj odpovede na otázky, ktoré im pomôžu lepšie objasniť vznik života. Vplyvy podobných asteroidov na Zemi v dávnej minulosti pravdepodobne priniesli organický materiál a vodu, ktoré sú nutné pre vznik života.
Sedemročná misia
Misia začala 8. septembra 2016 vypustením sondy do vesmíru. Okrem čipu s viac ako 400-tisíc menami záujemcov, ktoré NASA už takmer tradične posiela do kozmu spolu s vedeckou aparatúrou, sa na cestu vydali digitalizované dáta s básňami alebo obrázkami, ktoré ste mohli aj vy zaslať pred štartom sondy.
Sonda po dvojročnej ceste dorazila k Bennu v decembri 2018. Od tej doby OSIRIS-REX vykonávala prieskum telesa a pripravovala sa na splnenie hlavnej úlohy.
Na návrat domov by sa sonda OSIRIS-REX mala od Bennu vydať približne v polovici budúceho roka. Pristátie na Zemi NASA naplánovala na 24. september 2023.
Vesmírny stroj veľkosti minibusu pre 15 ľudí tak prejde do roku 2023 cez 6,5 miliardy kilometrov na ceste k asteroidu a späť. Náklady na misiu sú asi 800 miliónov dolárov.
Tento let je tretím v rámci programu New Frontiers. Prvé dve misie New Horizons a Juno už prispeli k štúdiu vonkajšej Slnečnej sústavy a sú stále v prevádzke.
OSIRIS-REX nie je jediná sonda, ktorá sa zamerala na odber vzoriek a ich dopravu na Zem. Pred viac ako rokom sa podobný manéver podaril japonskému stroju Hajabusa 2, ktorý úspešne pristál na asteroide Ryuga a získal jeho podzemné vzorky.
Bol to už druhý projekt japonskej vesmírnej agentúry JAXA sa zameraným na prieskum asteroidov a prepravu vzoriek z nich na Zem.
Prvú sondu Hajabusa japonskí vedci vypustili v roku 2003 a jej let bol úspešný, aj keď návrat skomplikovali technické problémy. Puzdro so vzorkami nakoniec na Zemi pristálo v polovici roka 2010.