Malá výskumná helikoptéra amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) nazvaná Ingenuity vykonala svoj prvý úspešný skúšobný let na povrchu Marsu o 9:31 SELČ.
Pôvodne mala vzlietnuť už ku koncu minulého týždňa, vedci však narazili na softvérový problém, ktorý oneskoril štartovaciu sekvenciu, uviedla vesmírna agentúra vo vyjadrení.
Ingenuity dorazila na povrch červenej planéty vo februári ako súčasť prieskumného roveru Perseverance. Od neho sa následne oddelila a strávila úspešne na povrchu Marsu prvú samostatnú noc, ktorá ukázala, že je helikoptéra schopná autonómnej prevádzky v miestnych neľútostných podmienkach - v noci klesá teplota až k mínus 90 stupňom Celzia.
"Wow!"
— NASA (@NASA) April 19, 2021
The @NASAJPL team is all cheers as they receive video data from the @NASAPersevere rover of the Ingenuity #MarsHelicopter flight: pic.twitter.com/8eH4H6jGKs
Vedci sa preto začali sériou testov pripravovať na prvý kontrolovaný let objektu ťažšieho ako vzduch na cudzom vesmírnom telese.
Narazili však na softvérový problém, ktorý riadiacej jednotke Ingenuity nedovolil prepnúť stroj do "letového módu" a začať vysokorýchlostný test rotorov, ktorý je pred ostrým štartom stroja nutný.
Oprava firmvéru nebola potrebná
NASA preto navrhla dve možné riešenia. Prvým bolo mierne prispôsobenie načasovania jednotlivých príkazov, ktoré Ingenuity vykonáva.
Druhým potom bola úprava a kompletná reinštalácia riadiaceho softvéru helikoptéry. Ten je ale mnohokrát odskúšaný v posledných dvoch rokoch tak na Zemi, tak na Marse. Zasahovať do neho krátko pred ostrým letom je preto podľa vedcov riskantné, celý proces by bol navyše zdĺhavejší.
Druhú možnosť inžinieri preto zatiaľ zavrhli a rozhodli sa pre prvý spôsob. Pomocou neho sa im v piatok už podarilo spustiť a úspešne vykonať vysokorýchlostné test rotorov.
Či sa podarí v pondelok dostať stroj do vzduchu, bolo však neisté, uviedli vedci vo vyhlásení. K pondelkovému pokusu tak pristupovali ako k plánovanému termínu štartu rakety - na poslednú chvíľu sa môže ukázať, že podmienky alebo stav stroja nie sú ideálne, a let sa mohol odložiť.
Ak by sa Ingenuity nezdvihla kvôli pretrvávajúcim problémom so štartovacou sekvenciou, boli vedci pripravení prikročiť k druhému postupu v snahe prekonať terajšiu softvérovú prekážku. To by však test oneskorilo, nahranie a otestovanie nového programu by totiž trvalo niekoľko dní.
Pondelkový let sa však podaril a tak zaslala najprv helikoptéra roveru technické údaje ohľadom manévrov, ktoré práve vykonala, načo ich Perseverance odvysielala na Zemi.
V tejto prvej sade údajov bola tiež letová čiernobiela fotografia z kamery na Ingenuity, ktorá je namierená priamo dole na povrch planéty.
Helikoptéra teraz musí nabiť svoje batérie a nasledujúci deň vyšle už farebnú fotografiu horizontu, ktorú odfotila vo vzduchu ďalším zo svojich fotoaparátov.
Divácky najatraktívnejšie fotografie a videozáznamy však prichádzajú zo samotného roveru, ktorý stojí neďaleko helikoptéry a jej let natáčal.
Prvý let dronu mimo Zem
Ingenuity má veľmi ľahkú konštrukciu - váži 1,8 kilogramu - a dvojicu karbónových rotorov, ktoré sa točia proti sebe.
Lietanie vo veľmi riedkej atmosfére Marsu je o mnoho náročnejšie ako na Zemi, vrtule tak budú musieť vyvinúť asi 2 400 otáčok za minútu, čo je mnohonásobne viac ako u pozemskej helikoptéry.
Ingenuity nenesie žiadne vedecké prístroje, iba kameru a senzory zachytávajúce smer a rýchlosť letu. Hlavnou úlohou Drone je vyskúšať možnosti letov na mimozemských telesách pre prípadné využitie v budúcich prieskumných programoch.
NASA už napríklad schválila misiu nazvanú Dragonfly, ktorej cieľom je s použitím lietajúceho stroja preskúmať povrch Titanu, jedného z mesiacov Saturnu. Plánovaná je niekedy v budúcej dekáde.
NASA už skôr vyhlásila, že by prípadný úspešný let stroja považovala za míľnik porovnateľný s prvým letom objektu ťažšieho ako vzduch na Zemi, ktorý roku 1903 predviedli bratia Wrightovci. Oznámila tiež, že Ingenuity so sebou na Mars dopravila malý útržok z plachty ich priekopníckeho lietadla.