Najväčšie satelity vážia niekoľko ton a môžu sa presúvať medzi orbity, zatiaľ čo tie najmenšie nedosahujú ani veľkosti hádzanarskej lopty, zistil magazín Víkend.
Zazvoní budík, siahneme po telefóne na nočnom stolíku a v tej chvíli sa prepojíme s obežnou dráhou Zeme. Nadviažeme spojenie, ktoré už bude trvať celý deň, a ak by náhodou nefungovalo, budeme z toho dosť pravdepodobne silno nesvoji.
Umelé družice neriadia náš život, však my sami ho podľa vysielania z umelých družíc riadime pomerne značne. Nielen informácia o aktuálnom čase na obrazovke mobilného telefónu je korigovaná satelitom.
Rovnaké to je s predpoveďou počasia, podľa ktorej budeme vyberať svoj odev pre daný deň. Aj jasnú, zatiahnutú, veternú či daždivú klímu nám namiesto žaby v pohári pomáhajú určovať prístroje, ktoré sme poslali rotovať okolo zemegule.
O celkovom prínose satelitov ťažko môžeme polemizovať. "Ak by sme ich teraz hromadne vypli, môžeme sa rozlúčiť so životom moderných pôžitkov, ako ho poznáme, pretože takmer všetko v elektronickom svete nejakou formou družice využíva," hovorí Jan Spratek, odborný pracovník Hvezdárne a planetária hl. m. Prahy a bývalý spolupracovník Európskej vesmírnej agentúry.
Zároveň sa v spojení s navyšovaním počtov družíc obavy a protesty v poslednej dobe objavujú. Otázky znejú pomerne jasne: Nie je satelitov príliš veľa? Neznemožňovali vedeckú prácu? Nezačnú sa navzájom zrážať? Všetky otázky majú svoje opodstatnenie.
Futbal aj fotky
Na začiatok je dobré povedať, že prirodzenú družicu má planéta Zem jednu. Je jej Mesiac. Teleso, ktoré bude okolo našej matičky obiehať dokola bez našej pom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.