1/11Snímky zachytávajú objav v hmlovine Orion, nový pohľad na Urán, Wolfovu-Rayetovu hviezdu a Prstencovú hmlovinu. FOTO: NASA, ESA, CSA, STSCI, Webb ERO Production Team, M. Barlow, N. Cox, R. Wesson, M. Zamani, Pdrs4all Ers TeamFOTO: NASA, ESA, CSA, STSCI, Webb ERO Production Team, M. Barlow, N. Cox, R. Wesson, M. Zamani, Pdrs4all Ers Team
2/11Rekordná čierna diera
Spojením údajov z röntgenového observatória Chandra a Jamesa Webba astronómovia objavili najvzdialenejšiu čiernu dieru, aká kedy bola zachytená röntgenovými lúčmi.
Astronómovia odhadujú, že čierna diera sa nachádza asi 13,2 miliardy svetelných rokov od Zeme a pochádza z doby len 470 miliónov rokov po veľkom tresku. Objav ponúka výskumníkom jedinečnú príležitosť študovať formovanie čiernych dier vo veľmi ranom vesmíre, chvíľu po jeho vzniku.FOTO: X-ray: NASA/CXC/SAO/Ákos Bogdán; Infrared: NASA/ESA/CSA/STScI; Image Processing: NASA/CXC/SAO/L. Frattare & K. Arcand
3/11Utajená hviezda
Webbov teleskop tiež odhalil utajenú hviezdu, ktorá Hubblovmu teleskopu unikla. Ide o typ planetárnej hmloviny nazývanej Prstencová hmlovina. Astronómovia si mnoho rokov mysleli, že planetárne hmloviny sú relatívne jednoduché plynné štruktúry.
„Moderné pozorovania však ukazujú, že väčšina planetárnych hmlovín vykazuje úchvatnú zložitosť. To vyvoláva otázku: ako sférická hviezda vytvára také zložité a jemné nesférické štruktúry?“ uviedol vo vyhlásení Roger Wesson, astronóm z Cardiffskej univerzity.
Odpoveď môže obsahovať práve nedávna snímka z Webbovho teleskopu. Odhaľuje druhú sprievodnú hviezdu popri hlavnej umierajúcej hviezde v strede. Astronómovia naznačujú, že gravitácia sprievodnej hviezdy môže byť tým, čo narúša plyn a vytvára také zložité vzory.FOTO: ESA/Webb, NASA, CSA, M. Barlow (UCL), N. Cox (ACRI-ST), R. Wesson (Cardiff University)
4/11Hviezda na pokraji smrti
Pretože Webbov teleskop pozoruje vesmír v blízkych a stredných infračervených vlnových dĺžkach svetla, môže odhaliť zohriaty plyn a prach okolo vzácnych hviezd, ako je táto, pomenovaná WR 124.
WR je skratka pre Wolf-Rayet, čo je typ hviezdy, ktorá sa rozbieha na konečné zúčtovanie v podobe supernovy. V tomto procese uvoľňuje veľké množstvo plynu – dostatok plynu na to, aby sa rovnalo 10 našim slnkám, v prípade WR 124.
Časť tohto vyvrhnutého plynu ďalej vytvára kozmický prach. Koľko sa premení na prach, je dôležitou otázkou, pretože podľa NASA je vo vesmíre viac prachu, ako môžu teórie vysvetliť.FOTO: NASA, ESA, CSA, STScI, Webb ERO Production Team
5/11Tajomný otáznik vo vesmíre
Snímka otáznika vo vesmíre nie je upravená vo photoshope. Je to skutočné: obrovský kozmický objekt v tvare tohto interpunkčného znamienka. Teleskop nehľadal otáznik, keď sa mu naskytol tento zvláštny pohľad. Vedci si tiež nie sú úplne istí, čo to je, hoci niektorí majú podozrenie, že to môžu byť dve galaxie v procese zlučovania.
„Možno je to prvýkrát, čo vidíme tento konkrétny objekt. Bolo by potrebné ďalšie sledovanie, aby sme s istotou zistili, čo to je,“ uviedli zástupcovia Space Telescope Science Institute pre Space.com. FOTO: NASA, ESA, CSA. Image Processing: Joseph DePasquale (STScI)
6/11Najmenší hnedý trpaslík
Teleskop minulý rok prekonal veľa rekordov a jedným z najnovších je objav najmenšieho hnedého trpaslíka, aký bol kedy videný – nachádza sa vo hviezdokope IC 348 vzdialenej asi tisíc svetelných rokov.
Hnedé trpaslíky sú neobvyklým typom objektov vo vesmíre, pretože sú príliš veľké na to, aby boli planétou, ale nie dosť veľké na to, aby sa stali hviezdou. To ich ponecháva v náhodnom medzistave, ktorý môžu astronómovia použiť na štúdium základných otázok, ako napríklad: Aká je najmenšia hviezda?
Najmenší hnedý trpaslík, aký astronómovia našli v tejto hviezdokope, mal hmotnosť len asi tri- až štyrikrát väčšiu ako Jupiter a astronómovia dúfajú, že v budúcnosti použijú Webbov teleskop na hľadanie ešte menších hnedých trpaslíkov.FOTO: NASA, ESA, CSA, STScI, K. Luhman (Penn State University), and C. Alves de Oliveira (ESA)
7/11Kozmický sused v nádherných detailoch
Ako vznikajú hviezdy ako naše Slnko? To je otázka, ktorú ďalšia Webbova snímka pomáha astronómom vyriešiť. Tento molekulárny mrak, ktorý sa nachádza v oblakovom komplexe Rho Ophiuchi, je, čo by kameňom dohodil, vznáša sa v pokojnej oblasti vesmíru len 390 svetelných rokov od Zeme. Je to k nám najbližšia oblasť tvorby hviezd.
Pretože je to tak blízko, teleskop dokázal zachytiť 50 hviezd podobných Slnku v rôznych štádiách formovania v bezprecedentných detailoch. „Skúmaním charakteristík a vlastností týchto mladých hviezd môžu astronómovia vylepšiť existujúce modely a teórie o zrode hviezd,“ uvádza sa v správe.
FOTO: NASA, ESA, CSA, STScI, Klaus Pontoppidan (STScI)
8/11Srdce Krabej hmloviny
Snímky Krabej hmloviny vedľa seba sú dokonalým príkladom toho, ako môže Webb vidieť objekty, ktoré Hubble nevidí. Krabia hmlovina vznikla po výbuchu supermasívnej hviezdy, ktorá vymrštila svoje vnútornosti do vesmíru. Tieto hviezdne vnútornosti sú to, čo vidieť na dvoch obrázkoch.
Hviezdne jadro, ktoré zostalo po explózii, sa nachádza v srdci hmloviny, v strede je rozmazané, ale je možné ho vidieť iba na snímke Webbovho teleskopu vpravo.
Pohľad z Hubblovho teleskopu vyzerá, akoby tam nič nebolo, pretože mu vo výhľade bráni plyn. Možno si myslíte, že je to len malá bodka.
Videnie hviezdneho jadra však môže astronómom pomôcť pochopiť, ako interaguje s prostredím novými spôsobmi, ktoré odborníci môžu dosiahnuť iba s Webbovým teleskopom.FOTO: Hubble Image: NASA, ESA, J. Hester, A. Loll (Arizona State University); Webb Image: NASA, ESA, CSA, STScI, T. Temim (Princeton University).
9/11Vývoj galaxií vzdialených 46 miliónov svetelných rokov
Galaxia NGC 1433 sa nachádza 46 miliónov svetelných rokov od Zeme. Napriek obrovskej vzdialenosti Webb zachytáva špirálové ramená tejto galaxie v nádherných detailoch. Vedci mohli prvýkrát vidieť, kde sa mladé hviezdy sformovali a uvoľnili energiu do svojho prostredia.
„Priamo vidíme, ako energia z tvorby mladých hviezd ovplyvňuje plyn okolo nich, je to pozoruhodné,“ uviedol vo vyhlásení astrofyzik Erik Rosolowsky z University of Alberta v Kanade. Výskum pomáha astronómom pochopiť, ako sa galaxie vyvíjajú podrobnejšie ako kedykoľvek predtým.FOTO: NASA, ESA, CSA, and J. Lee (NOIRLab). Image processing: A. Pagan (STScI)
10/11Úžasný nový pohľad na Urán
Pozreli ste sa na fotku a mysleli si, že je to Saturn? Vzhľadom na pôsobivé prstence planéty by to dávalo zmysel.
Budete však musieť znova hádať. Toto je Urán. Je to jedna z menej prebádaných planét našej slnečnej sústavy, ale Webbov teleskop to mení.
S Webbom ožívajú slabé prstence Uránu a atmosférické búrky v ohromujúcich detailoch, na rozdiel od všetkého, čo sme predtým videli.
„Vo viditeľných vlnových dĺžkach, ako ich videl Voyager 2 v 80. rokoch, sa Urán javil ako pokojná, pevná modrá guľa,“ uviedla NASA. V infračervených vlnových dĺžkach Webb odhaľuje zvláštny a dynamický ľadový svet plný vzrušujúcich atmosférických prvkov.FOTO: NASA, ESA, CSA, Space Telescope Science Institute
11/11Stavebný kameň života
Webbov teleskop prvýkrát objavil vo vesmíre aj kľúčovú molekulu uhlíka, ktorá by mohla odhaliť chemické procesy, ktoré môžu viesť k mimozemskému životu. Astronómovia našli molekulu s názvom CH3+, ktorá sa skrýva vnútri hmloviny Orion vzdialenej 1 350 svetelných rokov.
Vedci predpokladajú, že CH3+ so svojou schopnosťou podporovať určité chemické reakcie by mohol byť katalyzátorom organickej chémie a formovania života vo vesmíre. Odborníci však nemali žiadny dôkaz, že existuje niekde mimo našej slnečnej sústavy – až do Webbovho teleskopu.
„Jej existenciu môžeme dokázať až teraz vďaka úžasným schopnostiam teleskopu Jamesa Webba. Je to pozoruhodný objav,“ uviedol vo vyhlásení Els Peeters, astrofyzik z Western University.FOTO: ESA/Webb, NASA, CSA, M. Zamani (ESA/Webb), the PDRs4All ERS Team