„Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se tedy už dočkali, celý svět připil vám rudým vínem, lidé vám zezdola mávali...“ Nemôžem si pomôcť, vždy, keď sa spomenie Jurij Alexejevič Gagarin, automaticky mi naskočí v hlave chytľavá melódia a hlas Gustava Broma, ktorý tento šláger spieva. Prvý vesmírny „turista“ aj pesnička o ňom sa cez noc dostali z nuly na špicu. No Gagarin nedostal šancu, aby si ju dnes ako zaslúžilý dôchodca mohol pohmkávať.
Sovietsky Elvis
Nedožil sa ani toho, keď k nám napochodovali „spriatelené“ vojská z jeho vlasti. Zahynul totiž pri havárii lietadla ešte v marci 1968. Aj keď podľa niektorých konšpiračných teórií, podobne ako slávny Elvis Presley, vlastne nezahynul a sovietsky režim ho držal pod zámkom ako nepriateľa štátu. Mystifikácií o jeho živote kolujú celé hŕby. Aj keď, povedzme si otvorene, keby nevzlietol pod červenou, ale pruhovanou zástavou, boli by na tom jeho osud a pravda o ňom možno veľmi podobné.
Gagarin, narodený 3. marca 1934 v provinčnom Gžatsku, bol pre Sovietov ideálnym kandidátom na hrdinu: pochádzal zo skromných podmienok (otec bol tesár, matka dojička), vzdelanie získaval vo večernej škole, bol večným premiantom triedy. Navyše veľmi prísny na disciplínu – svoju aj ostatných. A bez hviezdnych manierov.
Aspoň tak si naňho spomína autor textu spomínaného hitu Pavel Pácl: „Gagarin na mňa v kontraste s tou oficialitou, ktorá vládla na k...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.