Čína dnes vypustila sondu Čchang-e 6, ktorá sa ako prvá na svete pokúsi získať vzorky z odvrátenej strany Mesiaca a prepraviť ich späť na Zem. Sondu vyniesla krátko pred 11:30 SELČ raketa Dlhý pochod 5 z kozmodrómu Wen-čchang na juhočínskom ostrove Chaj-nan.
Štart vysielala na svojom webe v priamom prenose čínska spravodajská televízia CGTN. Ide o ďalší čínsky krok v rámci prípravy na let, ktorý dopraví na Mesiac ľudskú posádku. To chce Peking dosiahnuť do roku 2030.
Cesta na obežnú dráhu okolo Mesiaca potrvá sonde podľa agentúry Reuters štyri až päť dní.
O niekoľko týždňov neskôr, začiatkom júna, by mal pristávací modul misie Čchang-e 6 dosadnúť na mesačný povrch v kráteri Apollo, ktorý sa nachádza v oblasti South Pole-Aitken, ktorá svojím priemerom 2250 kilometrov a hĺbkou 12 kilometrov patrí k najväčším impaktným panvám (panvám vzniknutým nárazom iného telesa) v slnečnej sústave. Oblasť leží na strane Mesiaca, ktorá je trvalo odvrátená od Zeme.
Detailnejšie informácie o Mesiaci aj Zemi
Misia Čchang-e 6 odoberie z Mesiaca asi dva kilogramy vzoriek. V roku 2020 sonda Čchang-e 5 dopravila na Zem z privrátenej strany Mesiaca 1,731 kilogramu hornín. Analýza nových vzoriek by podľa čínskych vedcov mala poskytnúť detailnejšie informácie o histórii Mesiaca, Zeme a slnečnej sústavy.
Môže tiež ukázať rozdiel medzi zložením hornín na menej prebádanej odvrátenej strane Mesiaca a známejšej privrátenej strane. Misia potrvá 53 dní.
Spojenie medzi sondou a riadiacim strediskom na Zemi zabezpečí satelit Čchüe-čchiao 2, ktorý Čína vyslala na obežnú dráhu okolo Mesiaca v marci. Názov Čchüe-čchiao, čiže Stračí most, odkazuje na príbeh z čínskeho folklóru, v ktorom raz do roka kŕdeľ strák vytvorí most cez Mliečnu dráhu, aby umožnilo stretnutie dvoch rozdelených milencov.
Peking chce dostať na Mesiac astronautov
Čína úspešne rozšírila svoj kozmický program o lunárnu časť v októbri 2007. Vtedy vypustila svoju prvú sondu s názvom Čchang-e 1 k Mesiacu. O šesť rokov neskôr, 14. decembra 2013, sa Čína stala po USA a Rusku treťou krajinou, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj. Na mesačnom povrchu mäkko pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým roverom Nefritový králik. Išlo zároveň o prvé mäkké pristátie na Mesiaci od roku 1976, keď tam dorazila sovietska sonda Luna 24.
Ďalšie vesmírne prvenstvo si Čína pripísala 3. januára 2019, keď jej sonda Čchang-e 4 úspešne pristála prvýkrát v histórii letov do vesmíru na odvrátenej strane Mesiaca. Sonda dosadla blízko južného pólu Mesiaca v kráteri Von Kármán.
Predstaviteľ čínskej vesmírnej agentúry pre pilotované lety Lin Si-čchiang minulý týždeň uviedol, že Čína postupuje podľa plánu k svojmu cieľu dostať do roku 2030 čínskych astronautov na Mesiac. Podľa Lina sú už vyvíjané a testované kľúčové súčasti misie ako raketa Dlhý pochod 10, vesmírna loď Meng-čou či skafandre na použitie na povrchu Mesiaca.
Čínska vesmírna agentúra zároveň podľa Lina pracuje na výbere posádky pilotovanej lunárnej misie a lunárneho rovera. Čína plánuje za podpory Ruska a ďalších krajín na Mesiaci vybudovať Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu, a zabezpečiť tak trvalú prítomnosť ľudí na prirodzenej obežnici Zeme.