Konzumácia tejto látky tak až niekoľkonásobne zosilňuje riziko úmrtia spôsobené vysokým krvným tlakom, píše taliansky denník La Repubblica.
Vedci z Georgijskej štátnej univerzity v Atlante v Spojených štátoch analyzovali štúdie Prieskumu národného zdravia a výživy (NHANES), ktorý vyhodnocuje zdravotný stav a výživu dospelých i detí. Experti venovali konkrétne pozornosť analýze tejto možnej súvislosti u jedincov starších dvadsať rokov, ktorí bývajú najčastejšími konzumentmi konope.
Výskum ukázal, že ten, kto konzumuje marihuanu, sa vystavuje trikrát väčšiemu nebezpečenstvu úmrtia spôsobeného hypertenziou než ten, kto drogu neužíva. A ak konzument marihuany vo svojom zlozvyku pokračuje, riziko každým rokom rastie, hovorí autorka štúdie Barbara Yankeyová. Marihuana zrejme má negatívne účinky väčšieho dosahu i na kardiovaskulárny systém.
„Je známe, že sa v nemocniciach stretávame s infarktom v dôsledku konzumácie marihuany. To znamená, že užívanie tejto drogy môže mať ešte závažnejšie dopady na kardiovaskulárny systém, než je tomu pri fajčení cigariet. Avšak počet fajčiarov v našej štúdii bol malý a budú potrebné ďalšie analýzy na širšej vzorke,“ uvádza Yankeyová.
Vedci porovnávali údaje NHANES s tými, ktoré sa vzťahovali k príčinám úmrtí v roku 2011, ktoré malo k dispozícii Národní stredisko pre zdravotnú štatistiku, aby zistili vzťah medzi konzumáciou kanabinoidnej látky a rizikom úmrtí spôsobených srdečným zlyhaním. Všetkých 1213 osôb bolo rozdelených do niekoľkých skupín: 34 percent tvorili nefajčiari, 21 percent iba konzumenti marihuany, štyri percentá osôb iba fajčila cigarety, 20 percent tvorili fajčiari cigariet užívajúci marihuanu, 16 percent konzumenti marihuany a bývalí fajčiari a päť percent len bývalí fajčiari cigariet.
Ako pôsobí THC?
Zdá sa, že táto rastlina s početnými účinkami, obzvlášť analgetickými, kde mierni bolesť vyvolanú niektorými chorobami, nie je pre naše zdravie taká prospešná. Jednou z hlavných aktívnych látok marihuany je THC (tetrahydrocannabinol), ktorý pôsobí tak, že aktivuje dva typy receptorov prítomných v našich bunkách: kanabinoidný receptor CB1, ktorý nachádzame v mozgu, v srdci, v pečeni a v cievach, a receptor typu CB2, ktorý je prítomný konkrétne v bunkách imunitného systému. Aktivácia týchto receptorov zrejme v prvom prípade vedie k aterogenným účinkom, ktoré prispievajú k ateroskleróze, v druhom prípade má antiaterogenné účinky.
Okrem tých účinkov, ktoré ukázal výskum, je marihuana známa svojím škodlivým vplyvom na kardiovaskulárny systém. „Konzumácia marihuany má bezpečne akútny účinok na kardiovaskulárny systém, ktorý so sebou prináša zvyšovanie arteriálneho tlaku, ale aj zrýchľovanie srdečného tepu (tachykardiu) v dôsledku aktivácie sympatického nervového systému,“ uvádza riaditeľ kardiovaskulárneho oddelenia milánskej nemocnice Humanitas Gianluigi Condorelli.
„Kto už trpí nejakou kardiovaskulárnou chorobou, je vystavený vysokému riziku infarktu: je totiž dokázané, že do hodiny po konzumácii psychoaktívnej látky vzrastá až štvornásobné riziko infarktu myokardu. Obtiažnejšie je určiť chronické účinky konzumácie marihuany v strednej a vzdialenej budúcnosti. To preto, že sú často zastierané inými okolnosťami, ako je nezdravý životní štýl či nadmerné pitie alkoholu a užívanie iných látok, ktoré sťažujú definíciu špecifickej úlohy kanabinoidov (marihuany a hašiša) v súvislosti s inými rizikovými faktormi,“ dodáva Condorelli.