Riziko sa skrýva vo výrobkoch, ako sú sprchové gély, šampóny či krémy na opaľovanie. A tiež v dekoratívnej kozmetike. Skratka EHMC. Tou označujú výrobcovia látku, okolo ktorej sa tento rok v lete strhol rozruch. A mohli za to českí vedci, píšu Lidové noviny.
Tím z brnenského Centra pre výskum toxických látok pri tamojšej Masarykovej univerzite prišiel s podloženým tvrdením, že táto látka obsiahnutá v opaľovacích krémoch môže meniť ľudskú DNA. Paradoxne kvôli slnečnému žiareniu, pred ktorým má človeka chrániť - pri kontakte s ultrafialovými lúčmi totiž EHMC čiže etylhexyl methoxycinnamate mení svoju štruktúru a stáva sa tak nebezpečnou. Rovnaká látka sa bežne používa tiež napríklad v lakoch na vlasy alebo parfémoch.
Rakovina? Také jednoduché to nie je
Ľudský genetický kód dokáže meniť EHMC, na ktorý pôsobilo slnko. Podľa vedúceho výskumu Pavla Cupra to však rozhodne neznamená, že hneď možno opaľovacie krémy obsahujúce túto chemikáliu obviniť z toho, že spôsobujú rakovinu. Avšak je pravda, že existuje súvislosť medzi poškodením DNA a vznikom rakovinového bujnenia.
Zdravý organizmus sa s podobným poškodením stretáva celkom často a dokáže si s ním poradiť. Ale ak je nejako oslabený, jeho šance sa znižujú. V prípade EHMC výskum nepotvrdil, že by táto látka mohla priamo zvyšovať riziko rozvoja rakoviny, napriek tomu by podľa brnianskych výzkumníkov bolo na mieste jej používanie v kozmetike zakázať. Nie je to navyše jediné riziko spojené s opaľovacími krémami.
Tieto výrobky často obsahujú tiež benzofenóny, ktoré patria medzi endokrinné disruptory. Teda medzi chemikálie, ktoré ovplyvňujú hormonálnu sústavu, niekedy sa preto označujú aj ako hormonálne aktívne látky. Medzi ne sa radia aj niektoré parabény, ktoré bežne nájdete v šampónoch či sprchových géloch, vrátane výrobkov pre deti. Činnosť hormónov dokážu ovplyvniť aj niektoré látky bežne sa vyskytujúce v prírode, ako sú rastlinné fytoestrogény, hojne obsiahnuté napríklad v sóji. O niektorých umelo vytvorených látkach už to vieme dlho, a preto sa ich používanie obmedzuje, príkladom sú polychlórované bifenyly, pesticídy alebo napríklad ftaláty.
Štúdia z roku 2015 sledovala okrem iného výskyt chemikálií v domácnostiach - uvoľňujú sa tam ako z použitých materiálov, ako aj z bežne používaných výrobkov. V galérii nájdete tie, ktoré označila za najnebezpečnejšie:
Varujúcich výskumov pribúda
Na druhej strane je férové povedať, že zďaleka nie každá látka, o ktorej sa napríklad na internete šíria informácie, že patrí medzi endokrinné disruptory, taká skutočne je. Niekedy ani zatiaľ neboli jej účinky dostatočne preskúmané - dobre to ukazuje práve príklad vyššie uvedeného etylhexyl methoxycinnamátu. Ešte v roku 2014 napríklad český Štátny zdravotný ústav vydal vyhlásenie, podľa ktorého je používanie látky v súlade s legislatívou EÚ a že je bez rizík. Pretože vtedy o nich nikto nevedel.
Na zozname dlhodobo podozrivých je napríklad látka triclosan, ktorá býva súčasťou zubných pást, holiacich pien či mydiel a býva spomínaná ako karcinogénna. Používa sa ako antibakteriálna zložka, hoci už niekoľko štúdií tento efekt vyvrátilo, a naopak spomenulo možnosť, že látka prispieva k vyššej odolnosti baktérií voči antibiotickej liečbe.
Úrady EÚ, rovnako ako americká vládna Agentúra pre potraviny a lieky (FDA), preto v posledných rokoch použitie triklozánu pomocou legislatívy obmedzujú - obavy z karcinogenity sa síce ukazujú prehnané, ale látka má zrejme negatívny vplyv na ľudskú hormonálnu sútavu a imunitu.
Zamerať sa na zloženie výrobkov, ktoré denne používajú, by sa mali ženy vyznávajúce viac či menej výrazné líčenie. Potom by napríklad zistili, že rúže bežne obsahujú ťažké kovy, ako je napríklad olovo. Hoci sa to zo zloženia nedozvedia, olovo býva prímesou v používaných a na obale uvedených farbív. Očné tiene bežne obsahujú látky, ako je etylparabénom, butylparabén, metylparabén a propylparabén, na ktoré by sa mali výskumy zamerať v súvislosti s vplyvom na hormonálne procesy v ľudskom tele.
Laky na nechty obsahujú dibutylftalát, ktorý rovnako ako ostatné ftaláty pri dlhodobej expozícii poškodzuje reprodukčné schopnosti a je preukázateľne škodlivý pre vodné organizmy. Hydratačné krémy, rovnako ako napríklad odličovacie obrúsky, obsahujú etylénglykol a polyetylénglykol, ktoré zaťažujú obličky. V tejto súvislosti stoja za zmienku stále populárnejšie nákupy kozmetiky cez internet, kde nie je problém objednať si výrobky z Ázie za výhodnú cenu. Tamojšie v Európe nijak neetablované značky ponúkajú množstvo výrobkov od krémov cez make-upy a dekoratívnu kozmetiku až po čistiace masky na tvár, bez toho, aby bolo jasné, aké je ich zloženie.
Mimochodom, presné zloženie sa často nedočítate ani na vôňach a parfémoch, pretože býva súčasťou výrobného tajomstva.
Príliš veľa chémie vadí
Je pravda, že výrobky, ktoré sa tu legálne predávajú, musia zodpovedať legislatíve a normám, množ- stvo obsiahnutých chemických látok je preto relatívne nízke a samo o sebe nemusí predstavovať veľké riziko. Nejde však len o pôsobenie jednotlivých chemikálií, ale aj o to, že veľa výrobkov predstavuje doslova chemický koktail zložený pokojne z desiatich a viac rôznorodých chemických látok. Vplyv takýchto výrobkov na zdravie nie je ľahké posúdiť, rovnako ako nie je možné posúdiť kombináciu všetkého, čo človek používa, a rozhodne nie je možné jednoducho povedať, že spôsobujú rakovinu.
Ale odborníci už vcelku bežne hovoria napríklad o tom, že množstvo chémie v životnom prostredí má vplyv napríklad na znižujúcu sa plodnosť mužov, že môže ovplyvniť imunitu a že má vplyv aj na vývoj dieťaťa v maternici. Na druhej strane, nové výskumy pomohli vyvrátiť niektoré staré podozrenia - týka sa to napríklad spojitosti medzi používaním farieb na vlasy a vyšším rizikom rozvoja rakoviny močového mechúra. V minulom desaťročí toto podozrenie nepotvrdili štúdie zo Španielska, Švédska a z USA. Naďalej však platí, že niektoré zložky farieb na vlasy môžu vyvolávať ťažké alergie.