Celkom ako divé slony dnes, mladé samce mamutov sa pravdepodobne potulovali osamote a často sa tak dostávali do riskantných situácií, napríklad sa pošmykli do rieky, prepadli sa cez ľad alebo do mokradí alebo do závrtov. To podľa vedcov pomohlo zachovať ich kosti po tisícky rokov.
Samice na druhej strane cestovali v skupinách vedených staršou matriarchou, ktorá poznala terén a držala svoje spoločníčky ďalej od nebezpečia.
Samce si nedávali pozor
„Bez výhody žitia v stáde vedenom skúsenou samicou, samce mamutov mohli mať väčšie riziko umierania v prírodných pasciach, ako boli mokrade, štrbiny a jazerá,“ povedal Love Dalen zo švédskeho múzea prírodnej histórie v štúdii publikovanej vo štvrtok v žurnále súčasnej biológie.
Štúdia použila genomické dáta na určenie pohlavia fosílií 98 vlnených mamutov (Mammuthus primigenius) objavených na Sibíri.
Vedci zistili, že 69 percent vzoriek bolo samčích, čo je nezvyčajný pohlavný pomer za predpokladu, že sa rodili vyrovnané počty oboch pohlaví.
Úmrtie záviselo od spôsobu života
„Boli sme veľmi prekvapení, pretože sme nemali dôvod predpokladať pohlavné vychýlenie v záznamoch fosílií,“ povedala hlavná autorka štúdie Patrícia Pečnerová, Slovenka pôsobiaca rovnako vo švédskom múzeu prírodnej histórie.
Na základe týchto zistení vedci veria, že spôsob akým mamuty žili, ovplyvnil spôsob ich úmrtia.
Prirodzene pochovaní
„Väčšina kostí, klov a zubov z mamutov a ďalších zvierat žijúcich v období doby ľadovej sa nezachovala,“ vysvetlil Dalen.
„Je vysoko pravdepodobné, že pozostatky, ktoré sa našli v týchto dňoch na Sibíri boli zachované, pretože boli pochované a tým pádom chránené od vplyvov počasia.“
Tieto obrovské bylinožravce s klami zmizli pred približne štyrmi tisíckami rokov ako sa klíma otepľovala a tieto zvieratá boli čím ďalej tým viac lovené ľuďmi.