V posledných týždňoch sa zostrili debaty okolo najpoužívanejšieho pesticídu na svete, glyfozátu (asi najznámejšou obchodnou značkou je Roundup firmy Monsanto, v ktorej vznikol). Pätnásteho decembra totiž končilo povolenie na jeho používanie na území EÚ, a niektoré záujmové organizácie, ale aj vlády, napr. francúzska, požadovali, aby nebola obnovená kvôli obavám z jeho zdravotných rizík. Nakoniec však zástupcovia členských krajín schválili návrh Európskej komisie, ktorá rozhodla o päťročnom predĺžení licencie, píše iDNES.
Kontroverzie okolo glyfosátu sa tiahnu roky, ale rozvírila ich v marci 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá na základe epidemiologických štúdií, štúdií na zvieratách a na výsledkoch z bunkových kultúr štúdií klasifikovala glyfozát ako "pravdepodobne karcinogénny", konkrétne do kategórie 2A.
Čo znie hrozivo, ale v skutočnosti sú na rovnakom zozname aj látky na pohľad podstatne neškodnejšie (doporučujeme prehľadný prepis na Wikipédii), napríklad červené mäso a nápoje teplejšie ako 65 ° C (to je založené na epidemiologických výskumoch predovšetkým zo Strednej Ázie, kde sa takto horúce nápoje pijú a kde je tiež vyšší výskyt rakoviny pažeráka).
To vysvetľuje na pohľad podivnú skutočnosť, že v marci tohto roku Európska chemická agentúra zverejnila správu, podľa ktorej glyfozát žiadny vplyv na výskyt rakoviny u ľudí zrejme nemá. Napríklad preto, že nie je známe, že by ľudia boli niekedy vystavení takým veľkým dávkam ako zvieratá v niektorých pokusoch.
Dodajme však, že vplyv na človeka nemožno samozrejme apriori vylúčiť (ono ostatne nejde vopred vylúčiť nič, hypotézy sa dajú len vyvracať). Látka by napríklad mohla aj v malých dávkach pôsobiť nepriaznivo na "riadiace procesy" v našom tele, teda ako tzv. hormonálne disruptory. Je to možné, ale tu sa bohužiaľ jasnej odpovede od vedy zatiaľ nedočkáme. Ako a v akých dávkach na nás takéto látky môžu pôsobiť, je zatiaľ otvorená otázka, ktorá sa síce pomerne intenzívne skúma, ale jasné odpovede v rade ohľadov chýba. A to sa netýka glyfosátu, ale aj mnohých iných látok.
Glyfosát teda takmer nepochybne bude aj v ďalších rokoch predmetom ideových sporov. Zástancovia sa môžu oprieť o pomerne dobre doložiteľný fakt, že jeho používanie je lacnejšie (a teda potraviny môžu byť lacnejšie a môže ich byť viac) a takmer určite tiež šetrnejšie ako dnes používané varianty - aj mechanické odstraňovanie burín vedie k produkcii spalín, erózii pôdy atď. Odporcovia používania glyfosátu síce majú vedeckých faktov na svojej strane menej, ale ich obavy nemožno len tak celkom jednoducho hodiť za hlavu. Trebárs problém nárastu rezistencie burín atď.
Dovolíme si "zaveštit", že vo chvíli, keď bude k dispozícii vhodná náhrada, aj doterajší politickí zástancovia glyfozát hodia cez palubu. Je príliš zaťažený. Výrobcovia možno tiež, pretože tento produkt už nie je nijako patentovo chránený.