K prekvapivému zisteniu, že známy liek proti alkoholovej závislosti (odborne disulfiram) má mimoriadne protinádorové účinky, dospel medzinárodný tím vedený vedcami z Ústavu molekulárnej a translačnej medicíny z Olomouca. Štúdiu, ktorá popisuje pôsobenie disulfiramu, zverejnil vo štvrtok prestížny časopis Nature, ktorý publikuje najvýznamnejšie vedecké objavy, píšu Lidovky.
Práca vychádza z veľkej epidemiologickej štúdie, uskutočnenej na dánskych pacientoch - alkoholikoch, u ktorých bolo zistené malígne ochorenie. Ukázalo sa, že pacienti, ktorí aj po nádorovej diagnóze naďalej užívali disulfiram, mali výrazne nižšie riziko úmrtia než pacienti, ktorí s užívaním prestali.
Získané dáta viedli vedcov k molekulárne biologickému výskumu, ktorý zisťoval, čo a ako vlastne na nádorové bunky pôsobí a zaberá.
Pod štúdiou je podpísaných 28 vedcov z piatich krajín. Medzi nimi väčšina českých, vrátane najcitovanejšieho českého vedca Jiřího Bártka, ktorý pôsobí nielen v olomouckom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Palackého, ale aj v kodanskom centre a v štokholmskom Karolinska Institutet.
Bártek, ktorý objav opísal, má za sebou vyše 400 odborných biomedicínskych štúdií, ktoré boli citované viac ako 48-tisíckrát.
Výskum ukázal, že liek Disulfiram sa v ľudskom tele za prispenia medi metabolizuje na inú látku, ktorá sa sústredí v nádorových bunkách - a v nich sa viaže na NPL4 proteín. "Tým spôsobuje jeho imobilizáciu a stratu funkčnosti. Funkčná bielkovina NPL4 je nevyhnutnou súčasťou dôležitej molekulárnej dráhy, takzvanej p97 dráhy, ktorá pomáha bunkám vyrovnávať sa so stresom spôsobeným akumuláciou poškodených proteínov, "povedal LN profesor Jiří Bartek. Práve tento proteín a dráhu by tak bolo možné využiť na "potlačenie" nádorových buniek.
Prelomové zistenia i nádeje
Okrem neho však k objavu prispelo aj pätnásť olomouckých lekárov a výskumníkov. "Plne funkčná p97/NPL4 dráha je považovaná za atraktívny cieľ budúcej liečby. Disulfiram, respektíve jeho aktívnym metabolitom indukovaný defekt v p97 dráhe je prelomovým zistením," vysvetľuje Marián Hajdúch, riaditeľ a zakladateľ Ústavu molekulárnej a translačnej medicíny.
S novonadobudnutou znalosťou molekulárneho cieľa bude zrejme možná personalizácia čiže prispôsobenie liečby disulfiramom a jeho podanie chorým s najvyššou pravdepodobnosťou účinku. Detaily štúdie budú známe v priebehu štvrtka.
Do výskumu, ktorý kombinoval laboratórny, predklinický a epidemiologický prístup, sa zapojili aj experti z Kodane, štokholmskej Karolinska, ale tiež z onkologického oddelenia nemocnice vo švajčiarskom St. Gallene, z amerického Caltechu či Wayne State University v Detroite.
Na vykonanie štúdie u alkoholikov na liečbu antabusom prispel tiež tím Andrey Miklovičovej z Psychiatrickej liečebne v moravskom Šternberku.
Hľadanie lacnejších variantov
Vývoj nových protinádorových liečiv je extrémne drahý a náročný. Sľubnou alternatívou tak býva aj využitie už existujúcich a schválených liekov na iné ochorenia, nazývané drug repurposing či drug repositioning (DR) čiže presmerovanie lieku. "Hľadanie nových uplatnenie pre staré liečivá je atraktívne pre akademický translačný výskum s ohľadom na podstatne menšie náklady na ich uvedenie do fázy klinického hodnotenia," upozorňuje Hajdúch.
Aj preto budú vedci z ÚMTM a Fakultnej nemocnice Olomouc pokračovať v ďalšom bádaní. Účinky disulfiramu v kombinácii s meďou overujú v klinickej štúdii, ktorá je otvorená pre české pacientky s rakovinou prsníka.
Pred dvoma rokmi LN upozornili na inú štúdiu, ktorú manželia Jiří a Jiřina Bártkoví vytlačili spolu s Mistríkom takisto v elitnom časopise Nature. Týkala sa práve rakoviny prsníka a vaječníkov, respektíve pochopenie dejov, ktorými sa bunky bránia aj tej najmodernejšej terapii a lieku zvanému olaparib.
Tím profesora Svena Rottenberga z Netherlands Cancer Institute vtedy na myších modeloch (s rovnakou génovou mutáciou BRCA1) ukázal, že k prežitiu liečby je zásadný regulačný proteín - označený ako REV7. Aby sa preukázalo, či to isté platí aj pre človeka, obrátili sa Holanďania práve na olomoucké laboratórium.
"Séria experimentov - zahŕňajúca najrôznejšie génové manipulácie spojené s pokročilou mikroskopiou - ukázala, že práve REV7 má nečakanú funkciu akéhosi, prepínača 'medzi opravnými systémami poškodenej DNA," upozornil Mistrík. Spomínaná štúdia už má dnes skoro sto citácií a preukazuje, že o prínos olomouckých vedcov k boju s rakovinou býva vo svete záujem.