Vždy, keď používala nejaký nástroj ako nožnice, nôž alebo pero, držala ho v pravej ruke, keď si ruky museli pomôcť samy, pracovala ľavá ruka.
To sa prejavilo napríklad pri lúpaní mandarínky alebo cesnaku, keď niekomu mávala alebo keď tlieskala – to totiž ľavá ruka búchala do pravej.
„Zistila som teda, že čokoľvek robím s nástrojom, robím pravou a ľavou to vôbec neviem. Pri činnostiach bez nástroja to platí naopak,“ zhŕňa svoje pozorovanie známa česká básnička.
Ako malá nosila domov jedničky a dvojky, len z úpravy zošita štvorky, a aj keď sa snažila, nikdy nepísala úhľadné vlnky ako jej spolužiačky. To jej bolo divné, ale ako dieťa na to nenašla odpoveď.
„Spätne mi to všetko došlo. Moja mama mi k tomu povedala, že som ako malá vraj brala veci do oboch rúk, takže mi to odovzdávala len do pravej, aby som v tom nemala chaos. Spomínam si na vety typu „píše sa pravou“, takže som asi naozaj preučený ľavák,“ hovorí dnes Simona Martínková Racková, ktorá časom zistila, že patrí k približne desiatim percentám ľudí, ktorí majú ľavú ruku dominantnejšiu ako tú pravú. A podľa štatistiky sú to mimochodom častejšie muži ako ženy.
Môžu za to gény a zrejme aj mozog
Donedávna bolo ľaváctvo považované za chybu, deti boli preučované. Ostatne aj v jazyku má ľavá strana a ľavá ruka negatívnu symboliku - svedčí o tom príslovie ako mať obe ruky ľavé, byť ľavý na nejakú prácu alebo vstať ľavou nohou. Aj latinské slovo dexter znamená pravý, teda niečo ako šikovný, a výraz sinistrer, čiže ľavý, môžeme preložiť ako hrozivý....
Zostáva vám 85% na dočítanie.