Venujete sa kmeňovým bunkám. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli práve pre túto oblasť výskumu?
Od začiatku ma fascinovala otázka: Ako je možné, že ako dospelí máme v sebe stále dostatok krvi, naše vlasy naďalej rastú a naša koža sa stále sama opravuje? V čase, keď som študovala, bol veľký záujem o samotný vývoj, ako sa z oplodneného vajíčka stane človek alebo zviera.
Ja som sa však zaujímala o to, ako pokračujeme v dospelom živote. Čiže je to otázka o udržiavaní tela, ktorá však vedie k otázke o chorobách, o tom prečo sa v nádore tak veľmi tvoria bunky a nevieme to zastaviť, alebo prečo v niektorých tkanivách nie je proces samoopravy taký efektívny a vznikajú tak choroby v každom veku. Čiže u mňa je to vlastne o ľudskej fyziológii.
Aké zmeny v tejto oblasti ste počas svojej kariéry zaznamenali?
Jednou zmenou je, že to prešlo z veľmi malého výskumného poľa do veľmi veľkého poľa. V roku 2007 bolo obrovským objavom to, že sa môžu vziať bunky z ľudského tela a dajú sa premeniť na embryonické kmeňové bunky. Takže teraz môžete potenciálne vytvoriť bunky z hocikoho a premeniť ich na iný typ buniek.
Ale rovnako je pre mňa dôležité to, že začala byť viditeľná aj praktická liečba pre pacientov založená na týchto objavoch. Pretože hoci je podľa mňa veda nádherná, pokiaľ sa nedá aplikovať na ľudské zdravie, nie je skutočne ukončená....
Zostáva vám 85% na dočítanie.