Pátranie po univerzálnom lacnom a ekologickom palive dalo priestor drzým podvodníkom. Zoznámte sa s ich kúskami, píše Xman.
Prvý funkčný prototyp spaľovacieho motora je dielom talianskych vynálezcov. V roku 1854 si ho pod patentovým číslom 1072 nechali v Londýne zapísať Eugenio Barsanti a Felice Matteucci. S motormi prišiel na európsky trh francúzsky vynálezca Étienne Lenoir v roku 1860, v roku 1867 konečne predstavila parížska svetová výstava prvý jednovalcový motor verejnosti. V roku 1877 si Nicolaus Otto nechal patentovať štvortaktný motor.
Prečo toto historické okienko? Začiatkom éry motorov totiž nastáva pre ľudskú civilizáciu doba hľadania univerzálneho, nevyčerpateľného a vysoko efektívneho paliva. Hľadanie, ktoré doteraz nebolo úspešné. Prvé "civilné aplikácie" motorov, napríklad v automobiloch značky Mercedes, pridali problému na naliehavosti.
Sanie, kompresia a expanzia zázračných benzínových piluliek
Benzín, motorová nafta alebo napríklad letecký petrolej kerozín totiž vychádzajú z princípu z podobnej zmesi uhľovodíkov v kvapalnom skupenstve, ktoré v praxi nevynikajú ani jednou z požadovaných vlastností. Pátranie po ideálnom palive tak stále pripomína hľadanie Svätého grálu.
Prašné cesty celého sveta v roku 1903 brázdilo len 63-tisíc vozidiel, aby ich o desať rokov neskôr bolo už 606 124. A teraz? Pred dvoma rokmi by sme ich napočítali 1,2 miliardy a výhľad do budúcnosti roku 2050 dáva tušiť čosi o 2,9 miliarde vozidiel. Čo im bude dodávať energiu k pohybu? Elektrina, zemný plyn, vodík, alebo nejaká zázračná substancia?
Kde existuje dopyt, vznikne časom ponuka. Na volanie po ideálnej pohonnej hmote bohužiaľ nezareagovali len solídni vedci, bádatelia a vynálezcovia, ale tiež dlhý zástup podvodníkov.
V ich podvodnej práci rezonuje romantika času stredovekých alchymistov. Ich obeťami sa stávajú obyčajní ľudia i majetní investori a bankári, poťažmo celé vlády. Do podvodnických kariet hrala vždy predovšetkým hlboká technická neznalosť verejnosti a úradníkov, ktorá im opakovane umožňovala "nachytávat" na svoj vynález ďalšie a ďalšie obete.
Alchýmia dvadsiateho storočia
Za svoj alchymistický výkon sa rozhodne nemusel hanbiť Louis Enricht, ktorý v roku 1916 oslovil amerických priemyselníkov s fascinujúcim objavom. Vetu: "Páni, dokážem z vody urobiť benzín a z vás ešte väčších boháčov. Bude to ale niečo stáť" zopakuje v nasledujúcich rokoch ešte niekoľkokrát.
Prvýkrát si ju vypočuje Henry Ford (na fotografii s manželkou v jeho prvom automobile) a niekoľko manažérov jeho automobilky, keď sa za Enrichtem vydajú do jeho dielne vo Farmingdale. Vynálezca sľubuje, že s pomocou nenáročne dostupnej chemickej substancie dokáže z bežnej pitnej vody vyrobiť benzín. A pretože je vstup Spojených štátov amerických do vojny takpovediac na spadnutie, má pre Forda taký objav cenu poriadneho balíka peňazí. Pre začiatok za neho sľúbil vyplatiť milión dolárov.
Prezentácie "zázraku" sa zúčastňujú aj novinári, pred ktorými Enricht naleje do vedra vody akúsi zelenkavú tekutinu a tú potom pretiahne do prázdnej nádrže pristaveného vozidla. A ten s jej pomocou skutočne naštartuje. Koľko Ford do objavu investoval, isté nie je, aspoň navonok totiž zaujímal k experimentu rezervovaný postoj. Zdá sa, že po niekoľkých platbách od ďalšieho financovania vývoja zázračnej tekutiny ustúpil.
Ďalšou obeťou sa preto stal vynálezca guľometu a pasce na myši Hiram Stevens Maxim. Aj on ponúkol Enrichtovi milión dolárov v desiatke splátok, za to, že mu odovzdá zázračný recept.
Benzín zo slanej vody
O recept potom prejavia záujem prinajmenšom dvaja ďalší majetní zástupcovia automobilového a zbrojného priemyslu. V tej dobe sa už ale osoba vynálezcu stáva mediálne prevarenou.
O Enrichtovi sa píše ako o zjave bez skutočného chemického vzdelania, tvrdí sa, že je možno nemeckým špiónom. A bankári zisťujú, že je až po uši v dlhoch z hazardu. Za štyri roky jeho pôsobenia nie je svet palivu získanému premenou z vody ani o krok bližšie.
V roku 1920 to Enricht skúsi ešte raz: vraj dokáže získať benzín destiláciou rašeliny. O investorov opäť nemá núdzu, ale neraduje sa dlho. Súd v Nassau County ho usvedčí z podvodu, a tak bude môcť o zázračnej premene vody na palivo môcť snívať sedem rokov za mrežami v Sing Singu.
Enrichtovej "dobrej povesti" pritom ublížila ešte jedna udalosť. Už v roku 1917 sa totiž objavil prvý vydarený napodobňovateľ jeho alchymistického triku. Volal sa John Andrews, a so svojou verziou zázračného paliva oslovil priamo americkú armádu. Benzín "vyrábal" zo slanej morskej vody!
"Dokážem vám vyrobiť galón benzínu za dva centy," ohlásil na Brooklyn Navy Yard dôstojníkom. Dva pokusy vyšli na jednotku, ale potom sa niečo pokazilo. "Zázrak" potom už Andrews nedokázal zopakovať, radšej rýchlo zmizol do Kanady.
A aké bolo tajomstvo onej záhadnej zelenavej tekutiny aj Andrewsovho elixíru? Zázrak nečakajte. Bola to zmes acetónu. S riedidlom v nádrži, pravda, naštartujete, ale ďaleko sa nedostanete. Korózia vám totiž skoro rozloží motor, nehľadiac na to, že výroba acetónu je o poznanie drahšia ako produkcia benzínu.
Expert cez autobusy položil Čínu na lopatky
Najrôznejší samozvaní experti a vynálezcovia potom počas nasledujúcich desaťročí tento trik niekoľkokrát zopakovali. Fenomenálny bol napríklad podvod sa zázračným palivom, ktorý v Číne rozbehol v roku 1983 Wang Hongcheng. Než sa stal vynálezcom, pracoval ako vodič autobusu. Bližšie k práci s motormi nemal. Až do svojich pätnástich rokov sa so školstvom nestretol, písať sa trochu naučil až počas povinnej vojenskej služby.
To mu však nebránilo prísť s fascinujúcou víziou, ktorej podľahla aj čínska vláda. Stačí vraj len pár kvapiek jeho zázračnej substancie a každá voda sa zmení na horľavý olej s podobnými vlastnosťami ako má ropa. S nemalou podporou jedinej vládnucej strany zakladá spoločnosť Hongcheng Magic Liquid a v ďalších desiatich rokoch vytiahne na svoj "výskum" od štátu 300 miliónov juanov.
Čínska vláda chyby nerobí, aspon tak znie jej oficiálne stanovisko. Preto sú dôsledne umlčané hlasy tých, ktorí upozorňujú na Hongchengov kolosálny podvod. Až v roku 1994 sa čínski vedci štátnej cenzúre vzbúria a vládou doteraz podporovaný projekt doslova rozcupujú solídnymi argumentami na kúsky. Hongcheng nakoniec končí na desať rokov za mrežami. V čase, keď už je celý trik s magickou tekutinou otvorene kritizovaný, sa objaví podobný prípad v Indii.
Tak trochu iné biopalivo
Ramar Pillai tam údajne zvládne vyrobiť benzín z obyčajnej vody jednoduchým prídavkom prírodného bylinného extraktu. Vláda v Tamil Nade je nadšená. Získa preto bližšie nešpecifikovaný grant na výskum a tiež desať hektárov pôdy, na ktorej môže svoje "zázračné kríky" pestovať.
Pomerne skoro sa ukáže, že jeho destilačný proces neprodukuje zázračné rastlinné palivo. Mimo pohľad verejnosti "vynálezca" přečerpával do fliaš vopred zakúpený letecký petrolej, aby ho vydával za svoj produkt. Aj on skončí za mrežami.
Všetky doteraz spomínaných podvodných vynálezcov ale hravo strčí do vrecka Austrálčan Tim Johnston a jeho Firepower International.
Firepower: pilulka, ktorá neexistovala
Zo spoločnosti, ktorú si za jeden dolár nechal v roku 2004 zaregistrovať na Kajmanských ostrovoch, vybuduje nadnárodný kolos s desiatkami pobočiek po celom svete. Investori aj vlády nasypú do jeho projektu vyše 100 miliónov dolárov.
To preto, že jeho záhadná pilulka adresne rieši globálne otepľovanie aj nedostatok palív. Jedna tabletka "vyrobí" 60 litrov benzínu. Výsledkom má byť výrazné zníženie spotreby paliva, pokles emisií a súčasne čistenie a zvyšovanie efektivity vášho motora. Znie to skvele. O pilulke Firepower sa hovorí takmer všade. Nikto ju síce nevidel, ale Johnston má prirodzený talent na globálnu reklamu, z ruky mu poslušne zobú ministri priemyslu v Číne, Grécku, Pakistanu, Veľkej Británii alebo Rumunsku.
"Jeho podvod by rozhodne nebežal tak dlho, pokiaľ by ľudia z austrálskej vlády odvádzali dobre svoju prácu," budú v roku 2007, keď bublina praskne, upozorňovať austrálski novinári.
Johnston, ktorý chodí na obedy s austrálskym premiérom a zamestnáva bývalých vládnych zamestnancov, ktorí mu predtým nejako pomohli, sa proste vie dobre kryť. Navonok vyzerá ako úspešný podnikateľ.
Ako ale napíše v roku 2009 novinár Paul Sheehan: "Johnston si nikdy nepodal žiadny patent. Nemal žiadny súbor intelektuálneho vlastníctva, ktorý by právne chránil. Nemal žiadne formálne vedecké vzdelanie. Nepatrila mu žiadna továreň alebo výrobná spoločnosť. Nemal dokonca ani oficiálny audit účtu. Nič nedovážal, nevyvážal, nevyrábal ani nepredával. Takže to, že mu aj napriek tomu všetkému ľudia verili a investovali do neho peniaze, nemôže byť len jeho chyba."
Johnston navyše unikol bez trestu, pokiaľ nepočítame nariadený dvadsaťročný zákaz podnikania. Celý proces jednoducho vyšumel do stratena. Ako jeho čarovná pilulka.