„Protilátky je dobré merať, posilňovať a nepreceniť,“ myslí si Libor Grubhoffer, virológ a riaditeľ Biologického centra Akadémie vied Českej republiky. Všetko, čo potrebujete o protilátkach vedieť, vysvetlil v rozhovore pre Lidovky.cz.
Môže mať človek protilátky proti koronavírusu SARS-CoV2 bez toho, aby sa s ním stretli?
Nemôže. Špecifické protilátky proti cudzím votrelcom si ľudský organizmus vytvára vývojovo zložitým spôsobom adaptívnej imunity.
Imunitný systém človeka umožňuje rozpoznať či rozlíšiť vlastné zložky organizmu od cudzích, na čo mu slúži historicky vyvinutá adaptívna imunita s dvoma časťami – bunkovou a protilátkovou.
Tie predstavujú zohraný geneticky riadený orchester. Ak hrá niektorý nástroj falošne, pocíti to celý organizmus ako viac či menej závažnú poruchu imunitného systému.
V akej podobe?
Napríklad v podobe autoimunitnej či alergickej reakcie. V prvom prípade sa začnú tvoriť protilátky proti zložkám vlastného organizmu, napríklad proti nervovému tkanivu. V prípade alergií dôjde na prehnanú búrlivú reakciu organizmu na alergén v prostredí alebo v jedle.
Začnime od začiatku.
Novorodenec má do značnej miery vyvinuté nástroje prirodzenej (nešpecifickej) imunity a položené základy adaptívnej (špecifickej) imunity.
Znamená to, že v jeho bunkách sú gény na spojenie faktorov adaptívnej bunkovej a protilátkovej imunity, ktoré musia byť v ďalšom vývoji trénované kontaktom s cudzorodými zložkami, a to vrátane vírusových a bakteriálnych patogénov.
V najútlejšom veku chrá...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.