Počas piatich rokov vtedy vyhubila takmer 80 percent obyvateľov, ktorí prežili epidémiu kiahní, takisto zavlečenú do Ameriky Európanmi.
Podľa najnovšej štúdie nemeckých a mexických vedcov, zverejnenej tento týždeň v časopise Nature, bol onou záhadnou smrtiacou chorobou zrejme druh salmonely.
Vedci analyzovali vzorky pozostatkov zubov z viac ako dvoch desiatok tiel, ktoré bola pochované v čase epidémie záhadnej choroby v oblasti Mixteca Alta v mexickom štáte Oaxaca. Vo vzorkách našli baktériu rodu Salmonella, druhu Paratyphi C, ktorá spôsobuje ťažké črevné infekčné ochorenie, dnes liečiteľné antibiotikami. Tieto lieky ale vtedy neexistovali a domorodci navyše nemali imunitu na európske choroby.
Epidémia cocoliztli
"Cocoliztli z rokov 1545 až 1550 bola jednou z epidémií, ktorá postihla Mexiko po príchode Európanov. Bola ale najviac devastujúca pre tamojšie pôvodné obyvateľstvo," uviedla spoluautorka štúdie Ashild Vageneová z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. Ďalšia členka tímu Kirsten Bosová však dodala, že zatiaľ nemožno so stopercentnou určitosťou potvrdiť, že príčinou epidémie cocoliztli bola práve táto baktéria. "Považujeme ju však za veľmi žeravého kandidáta," uviedla Bosová.
Pôvodné obyvateľstvo na území bývalej Aztéckej ríše, ktorú v roku 1521 dobyl Španiel Hernando Cortés, zdecimovala ako prvá epidémia kiahní. Na ňu zomrelo asi osem miliónov z pôvodných približne 22 miliónov domorodcov. V roku 1545 dorazila záhadná choroba, ktorá za päť rokov zabila asi 12 miliónov ľudí. Polovicu zo zvyšných dvoch miliónov pôvodných obyvateľov zabila potom podľa denníka El País druhá epidémia cocoliztli v roku 1576.
V záznamoch z tej doby sú popisované symptómy choroby ako vysoká horúčka, bolesti brucha, hnačka a krvácanie z telových otvorov. Chorý zomrel po troch až štyroch dňoch. "V mestách sa kopali veľké jamy a kňazi od východu do západu slnka nerobili nič iné, iba nosili mŕtve telá a hádzali ich do nich," popísal svedectvo z tej doby františkánsky misionár a kronikár Juan de Torquemada.