Ako na horskej dráhe. Ani ďalšie populárne osobnosti sa tomuto ochoreniu nevyhli.
Dolores O'Riordanová s chorobou bojovala dlho. V marci minulého roka sa kapela Cranberries dala dokopy, zostavila album svojich najväčších hitov a chystala turné po Európe i Spojených štátoch. Ale už v máji musela termíny koncertov kvôli zlému stavu speváčky zrušiť. Na webových stránkach sa vtedy písalo, že je to "kvôli zdravotným problémom s chrbticou". Ako sa ukazuje, pravda bola asi úplne iná.
Speváčka potom priznala, že trpí bipolárnou poruchou. Potvrdila tiež, že práve toto ochorenie stálo za incidentom, ktorý sa odohral v novembri 2014 na palube lietadla spoločnosti Aer Lingus z New Yorku do írskeho Shannonu. Vtedy Dolores napadla jednu z letušiek a dokonca jej zlomila nohu. Po prílete sa dokonca pustila aj do jedného z privolaných policajtov, ktorí ju prišli zatknúť. Súd ju však zbavil obvinenia, pretože sa ukázalo, že v čase incidentu bola nepríčetná.
Bolo to krátko po tom, čo sa po dvadsiatich rokoch rozišla s manželom Donom Burtenem. Lekárske správy odhalili, že práve v tomto období sa nachádzala v manickej časti ochorenia a ťažko si vôbec dokázala uvedomiť, čo robí. Ona tvrdí, že si nič nepamätá.
Aj to je jeden z príznakov psychického ochorenia, ktorým podľa odhadu trpí každý stý v populácii. Bipolárna porucha sa nazýva tiež maniodepresívna psychóza alebo manická depresia.
Fáza všetko zvládnem
Manické stavy spočiatku bývajú príjemné, pretože vďaka návalu energie môže človek stihnúť veľa vecí. Je tiež kreatívnejší, komunikatívnejší, je schopný väčšej fyzickej aktivity a pritom nepotrebuje veľa spať. Postupne sa však pridáva podráždenosť a hystéria, ktorá sa stupňuje. Človek je v tejto fáze paradoxne o dosť sebavedomejší a horšie znáša kritiku. Môžu sa objaviť aj bludy či halucinácie.
Podobnú manickú časť ochorenia popisuje aj novinárka Barbora Tachecí. Tá na prelome rokov 2007 a 2008 riadila Český Rozhlas Radiožurnál a robila veľké personálne zmeny. Kvôli nim potom bola z funkcie odvolaná. Práve v tomto období sa ocitla v mánii. "Chodila som spať o druhej, vstávala o pol štvrtej a medzitým sa budila so strachom, že bezo mňa rádio spadne. Do práce som jazdila nadránom, všetkých som sledovala a moje správanie bolo asi občas neznesiteľné. Tlačila som ľudí do maximálnych výkonov, niekedy až nemožných," zverila sa v rozhovore pre OnaDnes.
Chcem sa zabiť, aj keď nemám prečo
Po stave mánia nasleduje obdobie útlmu. Depresia prichádza pozvoľna, najprv ju sprevádza pokles nálady a väčšia únava. Chorý stráca radosť z vecí, ktoré ho vždy bavili, záujem o svoje okolie, je nesústredený, nerozhodný, často trpí aj nechutenstvom a nespavosťou. Postupne sa pocity smútku a zmaru, ktoré však nemajú žiadny zjavný dôvod, stávajú natoľko intenzívne, že bránia bežnému fungovaniu. Postihnutý človek má potom problém aj s bežnými úkonmi, ako sú vstávanie z postele alebo osobná hygiena. Objavujú sa tiež myšlienky na samovraždu. Niektorí chorí ju potom skutočne spáchajú.
Za bipolárnu poruchu z veľkej časti môžu gény. Ľudia, ktorí sú k ochoreniu náchylnejší, sú už od detstva precitlivení a menej odolní voči stresu. Svoj podiel na choroby potom môže mať zmena prostredia, udalosť spojená so silnými emóciami, ale aj situácia, kedy dochádza k narušeniu denných rytmov. Prvé prejavy ochorenia sa dajú nájsť už u detí, rozvoj ochorenia sa môže prejaviť v období dospievania.
Celoživotný boj
Americké herečke Catherine Zeta-Jonesovej rovnaké ochorenie diagnostikovali v roku 2011. V rovnakej dobe, keď s rakovinou hrtanu bojoval jej manžel Michael Douglas. Herečka opísala, že to bol veľmi oslobodzujúci pocit, pretože jej rozporuplné emócie a stavy konečne dostali pomenovanie. A ona sa tak mohla konečne začať liečiť.
Najprv sa snažila svoje ochorenie utajiť, neskôr sa rozhodla, že jeho zverejnením môže motivovať ďalšie pacientov k úspešnej liečbe. "Priala by som si, aby si ostatní chorí uvedomili, že sa ochorenie dá kontrolovať," vyhlásila.
Okrem pravidelného užívania liekov sú pre stabilizáciu stavu nevyhnutné aj psychoterapia a dodržiavanie zdravej životosprávy. Pacient s bipolárnou poruchou by mal pravidelne jesť, spať aj športovať, mať pravidelný režim a vyhýbať sa alkoholu a iným návykovým látkam.
S maniodepresívnou psychózou bojovali napríklad aj herec a milovník žien Miloš Kopecký, spevák legendárnej kapely Nirvana Kurt Cobain, spevák Petr Muk, herečka Marilyn Monroe alebo maliar Vincent van Gogh.
Nové zistenie
Nová štúdia odhalila dva príznaky symptómov, ktoré by mohli byť využité na predpovedanie vývoja bipolárnej poruchy u mladých ľudí. Tieto zistenia by mohli potenciálne poskytnúť lepší systém včasného varovania pred touto duševnou poruchou, ktorú je zvyčajne ťažké diagnostikovať, informuje Science Alert.
Presne sa nevie, čo ju spôsobuje, aj keď sa predpokladá, že sa do nej zapájajú viaceré environmentálne a genetické faktory. Medzinárodný tím vedcov preskúmal 39 predchádzajúcich štúdií o príznakoch a rizikových faktoroch poruchy.
"Existovali dôkazy o širokom spektre psychopatologických symptómov, behaviorálnych zmien a expozícií so štatisticky významnými asociáciami s neskoršími diagnózami," uvádzajú výskumníci. "Niektoré z týchto faktorov predpokladali syndrómový nástup choroby o niekoľko rokov."
Prvý model symptómov, ktoré vedci zistili, bol homotypický. Tieto príznaky zahŕňajú výkyvy nálady, obdobia mánie a veľké depresie, ktoré vyzerajú takmer ako bipolárna porucha, ale stále nedosahujú plný stav. Tieto príznaky boli opísané ako "nízka citlivosť", čo znamená, že u väčšiny mladých ľudí s týmito príznakmi sa nevyvinula bipolárna porucha. Mali však "miernu až vysokú špecifickosť", čo znamená, že príznaky sa objavili u mnohých tých, ktorí boli nakoniec diagnostikovaní s týmto ochorením.
Druhý model príznakov bol heterotypický, čo znamená, že sa líšia od samotnej bipolárnej poruchy. Tu zoznam zahŕňal úzkosť, poruchy pozornosti a poruchy správania, ako je hyperaktivita. Citlivosť a špecifickosť boli v tomto prípade nízke, takže u relatívne málo mladých ľudí s týmito príznakmi sa ďalej rozvíjala bipolárna porucha a u tých, ktorí skončili s touto diagnózou, malo pomerne málo týchto symptómov už skoro.
Vo všetkých štúdiách, ktoré vedci skúmali, boli tieto príznaky zaznamenané pred diagnostikovaním bipolárnej poruchy. Zatiaľ čo zistenia nedosahujú úplne presný systém včasného varovania pre bipolárnu poruchu, naznačujú, že niektoré skoré príznaky by mohli byť tam, ak sa pozrieme dostatočne blízko. Analýza tiež ukázala niektoré rizikové faktory, ktoré boli zaznamenané v predchádzajúcich štúdiách, vrátane poranenia hlavy, expozície drog, fyzického alebo sexuálneho zneužívania, stresu a predčasného pôrodu.