Nájdu sa aj prípady, keď babičku postihli symptómy podobné popôrodnej depresii.
Starí rodičia môžu byť pre deti jednými z najdôležitejších ľudí v živote, od ktorých sa toho môžu veľa naučiť, ale tiež si s nimi poriadne užiť a vyblázniť sa. Najmä babičky sa svojej novej úlohy často nemôžu dočkať, na druhej strane s ňou ale máme stále spojený obraz vráskavej starenky s bielymi vlasmi alebo účesom "na karfiol", pre ktorú sú vnúčatá najväčšou životnou radosťou.
Dnešné babičky také samozrejme nie sú. V päťdesiatich a šesťdesiatich rokoch sú ženy aktívne, vyzerajú aj obliekajú sa mladistvo a hlavne sa tak cítia. Nepripadajú si ako postava z románu Boženy Němcovej, túžia aj naďalej jazdiť po výletoch, chodiť do kín a galérií, cestovať do zahraničia alebo sa aktívne venovať športu.
Obávané slovo
To je prípad aj Jany, rozvedenej matky tridsaťročnej dcéry. "Pred niekoľkými mesiacmi som sa zoznámila s novým priateľom, jeho deti majú okolo dvadsať rokov. Pre môjho priateľa teda nie rola deda ešte na programe dňa. Lenže onedlho nato moja dcéra otehotnela. Obaja sa cítime mladí, vedieme veľmi aktívny životy a k tomu sa slovo babička, ktoré evokuje staršiu ženu, podľa mňa nehodí. Priateľovi som preto o tejto novinke ešte nepovedala a neviem, čo mám robiť, aj keď na vnúča sa samozrejme teším," vysvetľuje pohľadná päťdesiatnička.
Novinky o vnúčatách na ceste môžu ženy v mnohých ohľadoch zneistiť, ako zistilo dotazovanie babičiek pre knihu Help, I am a Granny! (Pomoc, som babička!), píše britský DailyMail. Nastávajúce aj novopečené babičky sa zrazu cítia staršie, boja sa, že nebudú mať dostatok času na vnúčatá, strachujú sa, ako si ich deti poradia ako rodičia, že budú musieť finančne prispievať svojim deťom na vnúčatá a domácnosť alebo že budú druhí prarodičia uprednostnení.
Práve vzťah s vlastnými deťmi alebo partnermi potom môže byť v tehotenstve a po narodení vnúčaťa preverený. Noví rodičia majú tendencie správať sa k svojim deťom protektívne a chcú si pre výchovu aj ďalšie aspekty ich života nastaviť svoje vlastné pravidlá. Tá sa pritom môžu výrazne líšiť od toho, ako deti vychovávala babička.
Napäté vzťahy v rodine
"Vaša nevesta môže mať na výchovu veľmi rozdielne názory. Môže mať rada cumlíky, zatiaľ čo vy ich neuznávate. Staršia generácia odstavovala deti od prsníka po troch a pol mesiacoch, dnes matky čakajú aspoň šesť mesiacov, takže môže nastať veľa napätia. Všetci to navyše veľmi prežívajú, pretože cítia, že ide o blahobyt dieťaťa," uvádza klinická psychologička Emma Citronová pre DailyMail.
Niektorí novopečení rodičia sa začnú voči nevyžiadaným radám alebo zásahom prarodičov vymedzovať, iným ale môže podkopávať sebadôveru a vykonávať tak medvediu službu.
Helena sa na vnúča veľmi tešila a pustila sa preto do starostlivosti o neho s takou vervou, ako by sama bola matkou. "Hneď som začala neveste radiť so správnou výživou v tehotenstve, na čo si dať pozor a čo do jedálnička pridať, chcela som skrátka pre vnúča to najlepšie a zdalo sa, že jej to nevadí, mojimi radami sa riadila. Keď sa bábätko narodilo, nechala som si skrátiť úväzok a za nevestou s vnúčikom pravidelne dochádzala, pomáhala som im aj radila. Keď mal vnuk rok, prestala som pracovať úplne, aby sa nevesta mohla vrátiť do práce. Strážila som ochotne aj cez víkendy, začala som vnuka učiť po francúzsky a všetko sa zdalo byť v poriadku. Lenže zrazu cvak a nevesta ma úplne odstrihla. Myslím si, že už toho na syna s nevestou bolo asi veľa, ale nikdy mi to nepovedali. Teraz som strašne nešťastná, do vnúčika som investovala toľko energie a lásky a znenazdajky sme úplne bez kontaktu," opisuje smutne Helena.
Aj babičky môže postihnúť depresia
Pokiaľ však matka alebo otec v rodine chýba alebo sú príliš mladí, aby sa o dieťa dokázali úplne postarať, býva babička tou prvou, na ktorú sa obráti pozornosť. V takom prípade je pre dieťa starostlivosť babičky ako primárnej opatrovateľky nenahraditeľná, avšak jej úloha nie je rozhodne jednoduchá, dostáva sa vlastne druhýkrát do úlohy matky. Avšak vo vyššom veku a vo chvíli, keď to často ani nečakala.
Výchova detí je spojená s veľkým psychickým, finančným i sociálnym tlakom, a tie môžu dohnať aj ošetrujúcu babičku. Psychologička Valeria Raskinová opísala príklad ženy, u ktorej sa mesiac po pôrode vnúčaťa rozvinula depresia. Zabezpečovanie rodinných financií, obstarávanie domácnosti a čiastočne i vnuka totiž bolo na pleciach babičky (označovanej ako pani D.). Jej dvadsaťjedenročná dcéra žila v čase tehotenstva aj po pôrode stále s rodičmi, bez partnera a nezamestnaná. Pán D. mohol kvôli fyzickému postihnutiu vykonávať len určité domáce činnosti, pani D. v ňom navyše necítila oporu v prístupe k dcére, ktorej často odpúšťal. Pani D. pritom vyrastala s alkoholickou matkou a už v minulosti raz depresii prepadla vo chvíli, kde sa ako jediná živiteľka troch detí a manžela ocitla v obrovskom strese.
Vyhľadať pomoc sa oplatí
Hoci sa znaky depresie u ženy objavili už mesiac po narodení vnuka, pomoc vyhľadala až v jeho deviatich mesiacoch po tom, čo v hádke vrazila svojej dcére facku (našla ju pod vplyvom drog vo chvíli, keď bolo deväťmesačné bábätko hospitalizované kvôli vysokým horúčkam).
Pre popôrodnú depresiu u babičiek odporúčajú odborníci podobné riešenia ako u rodičov. V prvom rade by mali vyhľadať odbornú pomoc, na liečbu podľa závažnosti depresie lekári väčšinou kombinujú psychoterapiu a medikáciu. Do nápravy situácie sa musí pustiť aj okolie a vytrhnúť tak ženu z mnohých povinností. V prípade pani D. pomohlo okrem liekov a terapie lepšie nastavenie pravidiel domácnosti, odsťahovanie dcéry a vnuka z domu (aj keď len do vedľajšieho domu) aj uvedomenie si, že dcéra síce nie je ako matka ideálna, ale vnuka nezanedbáva ani mu neubližuje.