Je to také jednoduché. "Odovzdať" dieťa k počítaču alebo televízii a na pár okamihov sa zbaviť rodičovských povinností. Čím častejšie ale dieťa pred obrazovkou sedí, tým väčšie následky si odnáša. Problémy potom dieťa sprevádzajú celý život, píše iDNES.
"Deti, ktoré používajú počítač viac než pár hodín denne, majú nedostatky v slovníku, v schopnosti analyzovať a v riešení problémov, horšie znášajú kritiku. Všetky tieto negatívne črty ich sprevádzajú do dospelosti," vysvetľuje česko-americký neurológ Martin Ján Stránský.
Dopady sú oveľa hlbšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Vplyv počítača na ľudský mozog zaujal aj Americkú pediatrickú spoločnosť, ktorá vydala odporúčanie, aby deti do dvoch rokov vôbec do styku s počítačom neprichádzali. Deti do piatich rokov maximálne hodinu denne, a to s dohľadom. Vo veku, kedy už chodia do školy, odborníci odporúčajú maximálne dve hodiny denne.
Počítače utlmia analýzu
Ľudská pamäť je veľmi komplexný systém. Hovorí sa o nej, že je najlepším počítačom sveta, ktorý je schopný prehrať až päťdesiat tisíc nezávislých myšlienok za deň.
"Pamäť je rozdelená do dvoch častí: krátkodobá a hlboká. Keď sa toľko nepoužíva, vznikne doslova burina. Pamäť potrebuje údržbu, cez opakovanie a napojovanie na ďalšie súvisiace informácie," opisuje stručne fungovania pamäti Stránský, ktorý sa o vplyv počítačov na ľudský intelekt dlhodobo zaujíma.
Najviac sa pamäť rozvíja v detstve, zhruba do siedmich rokov. Detský mozog je ako huba, saje jednu informáciu za druhou a učí sa všetkým, čo sa okolo deje. Obliekaním, hrou, objavovaním prírody aj upratovaním.
"Aby mozog, ako hovoríme, vedel dobre myslieť a premýšľať, potrebuje dve veci. Prvá je schopnosť rýchleho nájdenia a triedenia informácií. K tomu sú počítače výborné. A potom tiež ich postupnú integráciu do hlbokej pamäti a tvorbu takzvaných hlbších schopností. A práve toto počítačový svet neponúka. K tomu je potrebný priamy dialóg, emócie, debata, porovnanie a ďalšie procesy, ktoré spoločne informácie integrujú a rozhodnú, aké z nich sú skutočne relevantné a aké nie," dodáva Stránský.
Neoddeliteľnou súčasťou takéhoto procesu je sústredenie, práve pri ňom sa ukladajú informácie do hlbšej pamäte.
Niektorí rodičia sa v túžbe uľaviť aspoň trochu svojmu čiernemu svedomiu snažia hľadať programy, ktoré tvrdia, že detské myslenie rozvíjajú. Lenže ani tadiaľ podľa neurológa cesta nevedie. "Aj to ponúka prístup k plochému spôsobu myslenia, ktoré je pre rozvoj dieťaťa neprirodzené," hovorí ešte Stránský.
Nielen pamäť, človek trpí aj sociálne
Pamäť nie je to jediné, čo hodiny strávené pri počítači menia a ovplyvňujú. Okrem toho sa podpisujú aj na sociálnom vývoji človeka. Ukazuje sa, že čím viac hodín strávi pri počítači, tým menej priateľov má.
"Hodiny strávené pri počítači sú vždy na úkor niečoho iného - povinností, zábavy, ale predovšetkým osobného stretávania (reálnej komunikácie). V dôsledku toho dochádza k zhoršeniu komunikačných zručností - schopnosti nadväzovať a rozvíjať vzťahy, riešiť konflikty, prekonávať prekážky a tiež posilňovať svoju psychickú odolnosť," vysvetľuje psychologička Lenka Svobodová zo vzdelávacej agentúry Dialog.
"Virtuálne vyjadrovanie je oproti osobnej komunikácii veľmi zjednodušené - používanie skratiek či obrázkov môže skresliť význam oznámenia, rovnako tak smajlíci nenahradia emócie, ktoré vyjadrujeme práve rečou tela. Mnoho prieskumov sa zaoberalo skúmaním virtuálnej reality. Závery boli veľmi podobné - ľudia sa tam cíti bezpečnejšie, bezstarostnejšie, sú dôverčivejší voči ostatným, zverujú sa s vecami, ktoré by napríklad osobne vôbec nepriznali. Pretože majú pocit anonymity, bývajú vo svojom konaní aj oveľa otvorenejší a odvážnejší," dodáva ešte Svobodová.
Trpí celá rodina
Riziká spojené s počítačom sa netýkajú len detí, vo finále internet ovplyvňuje fungovanie celej rodiny. Deti totiž často napodobňujú svojich rodičov, sú pre nich hlavnými životnými vzormi. Keď vidia, že aj oni trávia pri telefóne či počítača celé dni, príde im to prirodzené. Navyše to úplne mení trávenie voľného času v rodine a tým trpia aj vzťahy medzi rodičmi a deťmi i rodičmi samotnými.
"V dôsledku toho nemajú čas na seba vzájomne. Čo vzťahom v rodine rozhodne neprospieva," hovorí Svobodová s tým, že sa z rodiny vytráca rozprávanie aj spoločné zážitky. A kam takéto správanie vedie? Ako vyzerá generácia, ktorá nekoordinovane podlieha televízii a internetu? Podľa už citovaného Stránského nás rozhodne nečakajú pekné zajtrajšky.
"Mozog prechádza deevoluciou. IQ buď klesá, alebo stagnuje. Testy zostali rovnaké, ale výsledky sú horšie, pretože žiaci nevedia rozmýšľať, "opisuje priame dôsledky neurológ.
Neschopnosť analýzy spôsobuje, že ľudia ľahšie uveria propagande, hľadajú vlastnú pravdu, ktorú si ale nie sú schopní overiť. "Človek prestáva byť človekom, začína sa správať automaticky ako mravec," uzatvára Stránský.