Pred viac ako 65 000 rokmi neandertálec urobil údery v červenom okre na stene jaskyne a tým sa stal prvým známym umelcom na Zemi, tvrdia vedci. Tento objav tak vyvracia všeobecné presvedčenie, že moderní ľudia sú jediným druhom, ktorý sa prejavil prostredníctvom umeleckých diel, píše Guardian.
Až doteraz boli dôkazy pre neandertálske umenie slabé a napadnuté, často preto, že diela neboli dostatočne staré na to, aby vylúčili moderných ľudí ako skutočných umelcov. Najnovšie zistenia, založené na nových dátumoch symbolov, ručných šablón a geometrických tvarov, ktoré sa nachádzajú na stenách jaskýň v Španielsku, sú zatiaľ presvedčivým prípadom.
V štúdii medzinárodný tím vedený výskumníkmi v Spojenom kráľovstve a Nemecku datoval kalcitové kôry, ktoré sa rozrástli na starovekých umeleckých dielach v troch jaskyniach v Španielsku.
Obrazy na stenách predchádzali príchodom moderných ľudí aspoň o 20 000 rokov. V jaskyni La Pasiega, ktorá sa nachádza na severe mesta Bilbao, je pozoruhodná maľba podobná rebríku stará viac ako 64 800 rokov.
V jaskyni Maltravieso v západnom Španielsku sa zistilo, že tvar ruky, o ktorom sa predpokladá, že bol vytvorený striekaním farby z úst cez ruku pritlačenú k stene jaskyne, bola najmenej 66 700 rokov stará. Zdá sa, že stalagmity a stalaktity v jaskyni Ardales pri Malage boli namaľované načerveno pred 65 500 rokmi. To, čo sa tvorcovia snažili vyjadriť svojím úsilím, je hádankou. "Nemáme tušenie, čo to znamená," povedal Dirk Hoffmann z Max Planck Institute for Evolutionary Antropology v Lipsku.
Nie je to jediná otázka, ktorá zostala nezodpovedaná. "Je fascinujúce ukázať, že nie náš vlastný druh, ale neandertálci boli prvými umelcami na svete," povedal Paul Pettit, profesor paleografickej archeológie na Durhamskej univerzite. "Najdôležitejšia otázka však stále ostáva. Čo robili neandertálci v hlbinách tmavých a nebezpečných jaskýň, ak to nebol rituál, a čo to znamená? "
V druhom článku publikovanom v časopise Science Advances Hoffman a iní ukazujú, že farbené a zdobené mušle, ktoré sa nachádzajú v morskej jaskyni Aviones na juhovýchode Španielska, vyrobili neandertálci pred 115 000 rokmi a poukazujú na dlhú umeleckú tradíciu.
Boli skutočne takí múdri?
Neandertálci v minulosti utrpeli zlú publicitu, odkedy sa v 19. storočí v údolí Neander v blízkosti Düsseldorfu objavili ich prvé kostry. Zatiaľ čo nemecký biológ Ernst Haeckel nedokázal presvedčiť ostatných vedcov, aby pomenovali ich druh Homo stupidus, neandertálci boli stále označovaní ako neschopní morálnych alebo teistických koncepcií.
"Podľa mňa to ukončuje diskusiu o neandertálcoch," povedal João Zilhão, výskumník tímu v Barcelone. "Sú súčasťou našej rodiny, sú predkovia, nie sú kognitívne odlišní, alebo menej obdarení z hľadiska šikovnosti. Sú len variantom ľudstva, ktorý ako taký už neexistuje."
Ale niektorí vedci sú obozretní. "Je pravdepodobné, že neandertálci robili skalné umenie nejakého druhu, ale neverím, že to bolo adekvátne preukázané," povedal archeológ Adam Brumm z Griffithovej univerzity v Brisbane. Verí, že vedci mohli datovať vápencovú kôru, ktorá nie je prekrývajúcou farbou, čo znamená, že určili vek iba pre skalné plátno, a nie pre samotné umelecké diela.
Clive Finlayson, riaditeľ gibraltárskeho múzea, objavil skalné gravírovanie, ktoré urobili neandertálci, a našiel dôkaz, že sa mohli zdobiť pazúrmi orlov a iných dravých vtákov. Privítal túto prácu, ale povedal, že nemožno vylúčiť ani ďalších pôvodcov španielskeho umenia.
Iní sú však menej skeptickí. Wil Roebroeks, profesor paleografickej archeológie na Leidenskej univerzite v Holandsku, uviedol, že práca predstavuje významný prelom v oblasti štúdií evolúcie ľudstva.