Jedným z najbežnejších vtipov o senioroch je ten, ako babička pošle dedka do obchodu pre chleba a mlieko a upozorní ho, že to sú len dve veci, tak si to snáď zapamätá. Keď sa dedo vráti so zubnou pastou, babička sa sťažuje, že má dedko deravú hlavu, nepamätá si, že to mali byť dve veci, a kdeže je teda zubná kefka...
Mnohým ľudí však zamŕza úsmev na perách, keď sa s Alzheimerovou chorobou stretnú vo svojom okolí. Jej základným prejavom je práve úpadok pamäti. Spočiatku je nenápadný, nezvratne však vedie k absolútnemu odkázaniu chorého na starostlivosť inej osoby.
Tým si teraz podľa Lidoviek prechádza aj Alica Syklová z Prahy. "Moja mamička má 85 rokov a fyzicky je veľmi aktívna. Bohužiaľ duševne nám odchádza priamo pred očami. Začalo to tým, že si zabúdala brať pri odchode kľúče od bytu. Potom si nespomínala, či už vôbec jedla. Jej susedka ma upozornila, že jej chodia opakovane platiť nájom, aj keď má zaplatené. Keď ju prvýkrát priviezli strážnici, pretože sa stratila, uvedomila som si, že nemôže žiť sama. Keď ju mám doma, o to viac vidím, ako jej osobnosť odchádza čoraz rýchlejšie," hovorí s plačom päťdesiatpäťročná žena.
"Pre Alzheimerovu chorobu je typický postupný začiatok s postupným zhoršovaním pamäti a ďalších kognitívnych funkcií, ktoré vedú k narušeniu sebestačnosti. Medzi kognitívne funkcie radíme pamäť, schopnosť plánovania a organizovanie činností, reč, pozornosť, zrakovo priestorové schopnosti, abstraktné myslenie, úsudok, rozpoznávanie osôb, vecí a javov, písanie, čítanie, počítanie. V začiatkoch Alzheimerovej choroby sa najčastejšie objavuje porucha pamäti, narušená je najmä epizodická pamäť, ktorá zaznamenáva vlastné zážitky a spomienky. Problémy s pamäťou sa postupne zhoršujú," vysvetľuje Aleš Bartoš, neurológ z Národného ústavu duševného zdravia v Klecanoch.
"Typické je, že chorý má problémy so zaobchádzaním s financiami, s telefonovaním, zabúda na termíny dohodnutých stretnutí. Neskôr sa objavia problémy aj v každodenných činnostiach, ako sú nakupovanie, varenie, obliekanie a hygiena, ďalej sa zhoršuje reč, pacient je dezorientovaný, zle rozpoznáva osoby a ich tváre," dodáva docent Bartoš, ktorý sa tejto chorobe venuje už osemnásť rokov.
V tejto fáze choroba veľmi významne zasiahne do života blízkej rodiny. Pacienti si už bohužiaľ ani neuvedomujú, že je s nimi niečo zle. Niekedy sa pridáva aj apatia alebo nepokojná a bezúčelná aktivita, ale aj agresivita či halucinácie. Vo chvíli, keď sa človek nedokáže sám o seba postarať, dospela choroba do finálnej fázy a ide už o demenciu. Chorí prežívajú v priemere päť až osem rokov od prvých príznakov.
Osemdesiatnici ohrozenou skupinou
Problémom zostáva, že ľuďom spočiatku vôbec nedochádza, že je niečo zle. Drobné výpadky pamäte pripočítajú na vrub starobe a pri návšteve praktického lekára sa o tom vôbec nezmienia.