Na každých 100 ľudí na svete má len jeden alebo dvaja ryšavé vlasy. A keď stretnete červenú hlavu s modrými očami, pozeráte sa na najzriedkavejšiu farebnú kombináciu zo všetkých ľudských bytostí.
Približne 17 percent ľudí má modré oči a keď sa kombinuje s 1-2 percentami s ryšavými vlasmi, pravdepodobnosť, že budú mať oboje, je okolo 0,17 percenta. To je 13 miliónov ľudí, z 7,6 miliardy na Zemi.
"Dôvod, prečo je tento vzhľad taký neobvyklý, je to, že sú výsledkom dvoch rôznych súborov pokynov pre DNA alebo mutácií, ktoré sa dejú v tej istej osobe," vysvetľuje profesor Mark Elgar, evolučný biológ z univerzity v Melbourne.
"Ryšavé vlasy a modré oči sú recesívne znaky, čo znamená, že človek potrebuje zdediť obidva gény pre ryšavé vlasy a modré oči od oboch rodičov. Naopak, hnedé vlasy a hnedé oči sú dominantnými znakmi, a preto sú oveľa rozšírenejšie. "
V niektorých regiónoch sveta sú červenovlasí čoraz bežnejší, čo predstavuje napríklad 10 - 30 percent populácie v Škótsku a Írsku. Modrookí ľudia sú tiež bežnejšími v pobaltských regiónoch severnej Európy.
"Existuje niekoľko spôsobov, ako sa z obyvateľstva vytratia zriedkavé znaky. Bežná nesprávna koncepcia spočíva v tom, že ak je rys zriedkavý, môže zaniknúť tak, že niekoľko jedincov, ktorí nosia gén, sa nerozmnožuje. Hoci je to recesívne, ryšavé vlasy pravdepodobne netrpia týmto účinkom. Dokonca aj keď nemôžeme vždy vidieť ryšavé vlasy, mnohí ľudia stále nosia gény," hovorí Elgar
Ďalším prípadom je podľa neho to, že gén znižuje pravdepodobnosť reprodukcie jednotlivca, možno tým, že zvyšuje riziko predčasnej úmrtnosti a opäť sa tieto gény stanú zriedkavejšími počas nasledujúcich generácií.
Pôvod ryšavých vlasov
Ryšavé vlasy pochádzajú z mutácií v géne, ktorý sa zúčastňuje pigmentácie kože a vlasov, nazývaného receptor melanokortínu 1 (MC1R) na chromozóme 16.
MC1R je ako kontrolný bod pre pigmentový melanín. Mutácie "ryšavých vlasov" v tomto géne vedú k tomu, že človek produkuje viac červeného pigmentu phaeomelaninu prítomného v našich perách a bradavkách a menej pigmentu eumelanínu, ktorý vedie k hnedej koži a vlasom a opaľovaniu kože.
Účinok mutácie nie je len bledá koža, ale tiež ryšavé vlasy a často aj pehy. Profesor Elgar poznamenáva, že MCR1 je tiež "kvantitatívny znak", čo znamená, že v závislosti od toho, ktorú verziu mutácie človek nesie, existujú odchýlky vo vzhľade tých, ktorí nosia gén.
V červenej farbe vlasov môžu byť aj iné gény, ako napríklad na chromozóme 4, ale zmeny v MC1R sú bežným faktorom. Niekoľko štúdií odhalilo prekvapujúci, neviditeľný účinok mutácie MC1R. Zistili, že červenovlasí majú inú reakciu na bolesť ako ľudia s inými farbami vlasov.
Jedna štúdia zistila, že ľudia s ryšavými vlasmi sú citlivejší na bolesť vyvolanú teplom, zatiaľ čo iní vedci dospeli k záveru, že červenovlasí sú menej citliví na bolesť vyvolanú elektrinou.
Štúdie tiež ukazujú, že chirurgovia potrebujú používať o 19 percent viac anestetik na ženy s ryšavými vlasmi ako na ženy s hnedými vlasmi, aby utišili ich bolesť.
Pôvod modrých očí
V roku 2008 výskumníci zistili genetickú mutáciu, ktorá sa uskutočnila pred 6 000 - 10 000 rokmi a je považovaná za pôvodný genetický zdroj všetkých ľudí s modrými očami, ktorí žijú na dnešnej planéte. Mutácia je tiež v géne zodpovednom za pigmentový melanín, tentoraz v očnej dúhovke.
Vedci si pôvodne mysleli, že farba očí bola určená jediným génom a nasledovala jednoduchý model dedičnosti, v ktorom hnedé oči dominovali modrým očiam. Neskoršie štúdie však ukázali, že tento model bol príliš zjednodušujúci a že v oku sa vyskytuje viac génov.
Hlavné zodpovedné gény sú OCA2 a HERC2 umiestnené na chromozóme 15. Niekoľko bežných variácií v géne OCA2 vedie k menšiemu melanínu v dúhovke, čo vedie k modrým očiam namiesto hnedých u ľudí, ktorí nesú variáciu.
Oblasť blízkeho génu HERC2 tiež riadi aktivitu (expresiu) génu OCA2 a podľa potreby ho zapína alebo vypína. Takže hoci je to nezvyčajné, rodičia s modrými očami môžu mať deti s hnedými očami.
"Ak obaja rodičia nosia gén MC1R, existuje jedna šanca zo štyroch, že ich dieťa bude mať ryšavé vlasy, dve zo štyroch budú pravdepodobne nositeľom génu a iba jedna zo štyroch šancí, že gén neprenikne vôbec.
"Takže našťastie to nevyzerá tak, že rysy zmiznú kvôli zriedeniu buď červenovlasého alebo modrookého génu z ľudskej populácie."
Červenovlasí na slnku
Ale mutácia MC1R môže ovplyvniť zdravie červenovlasých ľudí.
Nedávna štúdia našla 42 percent mutácií DNA spojených so slnkom v melanómoch od ľudí, ktorí nesú len jednu kópiu variantu génu MC1R "ryšavých vlasov". Jedná sa o ľudí s jednou kópiou mutácie, ktorí nemajú vždy ryšavé vlasy a bledú pleť - červenovlasí majú dve kópie mutácie.
Výskumníci predpovedajú, že vzhľadom na to, že mutácia MC1R vedie k vyšším hladinám červenkastého pigmentu phaeomelanínu, vedie to k väčšej náchylnosti, že UV poškodí DNA.
Profesor Elgar poukazuje na to, že mutácia na bledšiu pokožku môže byť skutočne výhodou, pretože ľudia sa presťahovali z Afriky do severných šírok, kde je slnečné svetlo menej intenzívne. Pretože svetlejšia pokožka zlepšuje vstrebávanie slnečného žiarenia, posilnilo by to produkciu vitamínu D v tele v týchto krajinách.
"Naopak, červenovlasí, ktorí teraz žijú v regiónoch s intenzívnym slnečným žiarením, napríklad v Austrálii, sú v nevýhode, pretože v ich koži chýba pigment eumelanín. Tento pigment spôsobuje, že pokožka je tmavšia a pôsobí ako prirodzený opaľovací krém. Vysoké množstvo melanínu v dúhovke hnedých očí tiež poskytuje ochranu pred slnkom, ktoré modré oči nemajú. "
Mechanizmy, ktoré vedú k melanómu, sú zložité a účinky MC1R sú len jedným kusom skladačky, pretože ľudia s iba jednou kópiou mutácie MC1R majú zvýšené riziko a melanómy sa vyskytujú aj v oblastiach kože, ktoré nie sú vystavené slnečnému žiareniu.