V Európe sa síce nikdy nenašla kostra na pohľad tak neľudská ako nešťastné dieťa z Atakamy, napriek tomu aj na Starom kontinente archeológovia objavujú ľudské kostrové pozostatky, ktoré laika zarazia.
Napríklad neobvyklým tvarom lebky, píše Technet.cz. Neuveriteľne pretiahnuté a vysoké lebky však nie sú dôsledkom žiadnej epidémie, ani podvýživy, ale relatívne rozšíreného zvyku tvarovania lebky do tvarov, ktoré na súčasného človeka pôsobia trochu nepatrične.
Ako taká deformácia vznikne? Počiatky neštandardného vývoja musíme hľadať už v ranom detstve. Ľudia sa rodia s nie celkom zrastenou lebkou, ktorá vďaka tomu môže uvoľniť miesto pre náš po narodení rýchlo sa zväčšujúci mozog. Detskú lebku je možné zhruba do jedného roka veku tvarovať s pomocou obviazanej šatky, pevného nosidla a podobne.
K deformácii môže samozrejme dôjsť aj nevdojak. Príkladom je odporúčanie z poslednej doby, aby rodičia ukladali malé deti na chrbát ako prevenciu proti syndrómu náhleho úmrtia. Kvôli tomu sa však v západných krajinách zvýšil výskyt tzv. plagiocefalie, teda sploštenia zadnej lebečnej steny. Riešením tohto problému je meniť polohu dieťaťa a nenechať ho spať iba na chrbte.
Nebudeme tu rozoberať všetky známe prípady zámernej deformácie hlavy. Povedzme len krátko, že nemení veľkosť mozgu a zrejme nemá vplyv na intelektuálne schopnosti dotknutého. V minulosti sa vykonávala na mnohých rôznych miestach sveta, vrátane niektorých kútov Európy (Rusko, južné Francúzsko) v 19. a zrejme aj na začiatku 20. storočia. Zdôvodnenia boli rôzne. Argumentovalo sa krásou či triednym rozlíšením. Všeobecne však zámerná deformácie lebky slúžila ako identifikačný znak pre danú skupinu. Teda jednoduchý spôsob, ako spoznať "našincov od cudzincov".
Ukážka úmyselnej deformácie lebky vykonávanej v 19. storočí v niektorých oblastiach južného Francúzska (hovorilo sa jej preto "toulouská deformácia"). Vpravo lebka ženy, ktorá zomrela v roku 1905, vpravo snímka istej Márie Laynetovej z roku 1889. Na juhu Francúzska bola "úprava" doménou chudobných vrstiev, ale v iných spoločnostiach to bolo naopak.
V niektorých obdobiach a na rôznych miestach bola táto deformácia v podstate normou. Pravidelne ju napríklad vykonávali niektoré skupiny ako Alanovia či Huni, ktoré do Európy vpadli z východu počas takzvaného sťahovania národov, teda zhruba medzi 4. a 6. storočím nášho letopočtu. V maďarských hroboch z tohto obdobia sú úmyselne deformované lebky úplne bežné, a to pri všetkých pohlaviach a všetkých vekových kategórií.
Ako však bolo povedané, nálezy nie sú obmedzené len na Maďarsko. Niekoľko desiatok takýchto kostier poznáme aj z Českej republiky, po desiatkach boli objavené aj v susednom Bavorsku.
Napriek tomu je situácia u našich západných susedov zjavne iná. Tvarovanie lebky sa tu objavuje prakticky výhradne u dospelých ženských kostier. Že nemajú lebky deformované muži, by sa dalo pochopiť, avšak absencia detských kostier s deformovanou lebkou je zvláštna.
Archeológovia teda prišli s domnienkou, že ženy s predĺženou hlavou boli pôvodom práve z východnej Európy. Je to logický odhad, ktorý v novo vydanom článku v časopise PNAS navyše veľmi presvedčivo vyargumentoval antropológ Joachim Burger u Univerzity Johannesa Gutenberga v nemeckej Mainzi.
Východoeurópske nevesty?
Burger s kolegami vykonal genetickú analýzu zhruba štyroch desiatok ľudí z niekoľkých pohrebísk v Bavorsku z prelomu 5. a 6. storočí nášho letopočtu objavených zhruba od 60. rokov minulého storočia. Snažili sa vyberať kostry súčasníkov, ideálne ľudí z rovnakej generácie.
Ukážka troch lebiek z 5. až 6. storočí n.l. z Bavorska, ktoré boli predmetom genetickej štúdie. Vľavo je lebka s jasnou deformáciou, ktoré všetky patrili "cezpoľným". Uprostred "stredný" stupeň, u ktorého úmyselná deformácia lebky je nepresvedčivá, ale podľa DNA patrili ženám, ktoré sa geneticky zhodovali s väčšinou "protonemeckou" populáciou. Rovnako ako nositeľka bežnej lebky vpravo.
Medzi skúmanými ostatkami bol aj materiál z deviatich ženských kostier s veľmi výrazne zdeformovanou lebkou. A ako sa ukázalo, všetkých deväť sa od "bavorských" kostier s bežnou lebkou, ktoré mali veľmi blízko k obyvateľom západnej a severnej Európy, celkom zásadne geneticky odlišovalo. V prípade žien s deformáciou lebky išlo evidentne o migrantky, a to zrejme z európskeho juhovýchodu, približne oblasti dnešného Bulharska, či Rumunska. Jedna mala aj znaky ázijského pôvodu.
Čo presne to znamená? Burger sa domnieva, že ženy mohli z východu Európy prísť v rámci diplomatickej výmeny ako záruka dobrých vzťahov. O vzťahy akých štátov išlo, je však nejasné. Dynastické sobáše sa zvyčajne obmedzujú na pár jednotlivcov a žien je teda prekvapivo veľa. Na druhej strane, politická mapa Európy v danej dobe bola zrejme dosť pestrá a možno, že aj na relatívne malom území dnešného Bavorska sa našlo hneď niekoľko mocenských centier, ktoré mali vlastnú zahraničnú politiku. Nezdá sa to najpravdepodobnejšie, ale možné to je.