Nezastavia sa preto pri prvej myšlienke a vpúšťajú do hry aj zdanlivo bláznivé nápady, tvrdí americká štúdia. Lenže pozor, platí to len do istého stupňa opitosti. A štúdia sa navyše opiera o veľmi malú vzorku, uvádza Xman.cz.
Jej autor Andrew Jarosz ostatne sám priznáva, že sa jeho výskum zameral na to, ako alkohol ovplyvní schopnosti vysporiadať sa len s jedným typom problému, s úlohami, ktoré vyžadujú kreativitu. A zdôrazňuje, že napríklad na komplikované matematické úlohy sa jeho pokus so svojimi závermi rozhodne nevzťahuje.
Jarosza zaujímalo, ako sa konzumácia alkoholu prejaví pri riešení výziev, ku ktorým je potrebné tvorivé uvažovanie. Svojim dobrovoľníkom predložil test vzdialených asociácií, ktorý skúma kreatívny potenciál človeka: dostane tri na prvý pohľad nesúvisiace slová a jeho úlohou je vymyslieť štvrté, ktoré súvisí so všetkými tromi.
Alkohol nesie otvorenosť, tá zase viac "aha" efektov
S úlohami sa pritom lepšie vysporiadali ľudia, ktorých Jaroszovi pomocníci starostlivo doviedli, vďaka vodke s brusnicovou príchuťou, na hranici 0,75 BAC. Nielenže vyriešili o dva až tri úlohy viac ako triezvi respondenti, v rámci minútovej lehoty na rozlúštenie každého z úloh dospeli k cieľu rýchlejšie. "To nás možno prekvapilo ešte viac," priznáva Jarosz.
A naznačuje dokonca, prečo pripití dobrovoľníci uspeli lepšie. "Keď sme sa účastníkov pokusu opýtali, nakoľko sa spoliehali na strategické uvažovanie a nakoľko na náhly nápad, ukázalo sa, intoxikovaní ľudia problémy riešili v desaťpercentnej miere viac skrze inštinkt," rekapituluje vedec. A objasňuje, že si skrátka viac dovolili pripustiť aj nekonvenčné nápady. U toho sa však Jarosz nezastavil.
Uvažoval nad tým, čo je spúšťačom, ktorý mozgu otvorí aj nevyšliapané cesty. A dospel k odpovedi: "Mám za to, že kreatívne problémy sú oblasťou, kde je kľúčový efekt opitosti, teda strata sústredenia, dobrou vecou. V úlohách, ako je test vzdialených asociácií, je dôležité nefixovat sa na prvú myšlienku. A alkohol, zdá sa, napomáha tomu, aby do súvah vkĺzli aj na prvý pohľad zdanlivo irelevantné nápady."
To nakoniec viedlo u alkoholom intoxikovaných respondentov k viac "aha" efektom, ako psychológia označuje náhle pochopenie skôr nezrozumiteľného problému vhľadom. "Namiesto toho, aby podstupovali veľmi sústredene, na cieľ orientované hľadanie odpovede, vykonávali to, čomu neurovedci hovoria šírenie aktivácie. Ak by ste pozorovali s pomocou magnetickej rezonancie ich mozgy, videli by ste, ako sa jednotlivé oblasti rozsvecujú. To znamená, že podvedome kvôli hľadaným slovám aktivujú všetky zákutia svojej pamäti," líči Jarosz.
Priama úmera "čím viac alkoholu, tým menej koncentrácie, tým väčšia otvorenosť všetkým myšlienkam, tým rýchlejšie riešenie" však samozrejme neplatí. Jarosz varuje, že ak stúpne hladina alkoholu v krvi nad 0,80 BAC, kreatívnemu mysleniu to uškodí: "Môžete mať problém vylúčiť nezmyselné myšlienky z úvah." Pri pokuse tak časti respondentov dopriali počas pol hodiny presne tri drinky, namiešané z vodky a džúsu v pomere jedna ku trom. "Ťažší ľudia dostali o trochu väčší pohárik," dodáva Jarosz pre úplnosť.
A pripomína, že lepšie výsledky pripitých respondentov nemohli byť spôsobené tým, že boli jednoducho múdrejší. Ešte pred testom samotným totiž vedci na základe pamäťových skúšok roztriedili všetkých účastníkov pokusu do skupín. Podľa kritikov má však ich štúdia iné úskalia.
Malá vzorka - žiadna váha
Predovšetkým je to miniatúrny počet účastníkov, Jarosz si ich vzal k ruke len dvadsať. Štúdie zaoberajúce sa účinkami konzumácie alkoholu pritom zvyčajne vychádzajú z rozsiahlych štatistických dát, ako napríklad štúdia Univerzity Santiago de Compostella. Ak sú založené na pokusoch, zahrňujú oveľa viac respondentov, napríklad práca NYU School of Medicine ohľadom vplyvu alkoholu na bakteriálne prostredie v ústach obsiahla viac ako tisíc ľudí.
Profesor psychiatrie a behaviorálnych vied Daniel Blazer z Duke University tak pre magazín Observer Jaroszovu štúdiu diplomaticky úplne odsunul bokom. "Z tak malej štúdie nemožno robiť žiadne závery. Výsledky môžu byť založené na náhodnej chybe," odtušil.
Jaroszova štúdia však so sebou nesie aj iné limity, zahŕňala navyše iba mužov od dvadsaťjeden do tridsiatich rokov. "Táto oblasť je otvorená budúcim výskumom," priznal Jarosz, dodal však, že neočakáva, že by výsledky dopadli inak. Ostatne istú relevanciu jeho práci dodáva aj fakt, že sa jej venoval prestížny server Harvard Business Review.
Vzťah alkoholu a kreativity vedcov láka
A ako sa k téme Jarosz vlastne dostal? Priznáva síce, že je ctiteľom špeciálnych pív, dodáva však, že témou jeho vedeckej práce nie je ani tak alkohol ako potenciál pre zručnosti zamerané na riešenie úloh. "Poznáme starý príbeh o Archimedovom 'aha' efekte pri kúpeli. A mňa vždy zaujímalo, čo spôsobuje, že ľudia zažijú náhle záblesky vhľadu," opisuje Jarusz.
Upozorňuje, že nie je sám. "Štúdia Michaela Sayetteho z University of Pittsburgh a spoluautorov uvádza, že ľudia pod vplyvom sú náchylnejší k túlaniu mysle. To môže byť v niektorých procesoch užitočné, v iných škodlivé," hovorí Jarosz.
Ďalší čriepok do mozaiky priniesol aj jeden zo spoluautorov jeho štúdie Gregory Colflesh. Respondentom predložil test typu "poznaj rozdiel medzi dvoma obrázkami". Zisťoval, či sa pracovný postup triezvych ľudí a subjektov intoxikovaných alkoholom bude líšiť. Líšil. Tí prví postupovali systematicky, skúmali každý pixel na monitore. Druhá skupina len pozerala a čakala, až na ne rozdiel "vyskočí" a udrie im do očí.
"Triezvi ľudia postupujú metodickejšie, opití sú citlivejší na to, až ich rozdiel 'udrie'," potvrdzuje Colfleshova a Jaroszova kolegyňa Jennifer Wiley. A k svojej štúdii nazvanej Drunk, but not blind, teda Opití, ale nie slepí, dodáva, že pre splnenie niektorých úloh je lepšie nesnažiť sa tlačiť do hľadania odpovedí priamo.
Server The New Republic potom dodáva, že z celkom iného uhla pohľadu sa na vzťah medzi alkoholom a kreativitou pozreli v roku 1995 švédski psychológovia Ronald Gustafson a Torsten Norlander. Neskúmali, či alkohol povzbudzuje kreativitu, ale opačný smer. Aj ich štúdia však bola malá, štyridsaťdva študentov rozdelili do troch skupín, prvým pridelili ťažkú tvorivú prácu, druhým ľahkú, tretím úlohy, ktoré nemali s kreativitou takmer nič spoločné.
Po práci všetkým ponúkli alkoholické i nealkoholické pitie. Ako vedci očakávali, po toniku siahli tí, ktorí čelili menším kreatívnym výzvam alebo čisto mechanickej činnosti. Väčšinu ginu s tonikom vypili študenti, ktorí sa museli popasovať s náročnými kreatívnymi úlohami.