Čo s našimi telami a dušami robí prehnaná čistota? A kde je hranica medzi poriadkumilovnosťou a posadnutosťou?
Pamätám si na jedno leto, ktorého asi polovicu sme strávili aj s kamarátkou na brigáde na Morave. Bývali sme u známeho, ktorý mal prázdny byt, takže nás prichýlil. Vychádzali sme spolu veľmi dobre, až na niekoľko „maličkostí“. Už keď sme prvýkrát vstúpili do jeho bytu, zarazila ma priam až ukrutná čistota a poriadok, na ktorú som – ako intrákové dieťa – u mladých mužov nebola zvyknutá (kto niekedy navštívil, samozrejme, česť výnimkám, nejakú chlapčenskú izbu, dá mi určite za pravdu).
Spočiatku to vyzeralo jednoducho len tak, že náš kamarát je oná výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Prvý náznak však prišiel, keď sme si asi po týždni cez víkend spoločne urobili obed. Ešte som ledva dojedala poslednú lyžicu polievky, už nado mnou stál a číhal. Na tanier. V okamihu všetky tri umyl, až potom sme si naložili ďalší chod. A po ňom sa situácia do detailov zopakovala.
Toto malé „čudáctvo“ však nebolo jediné. Náš kamarát každý jeden deň vysával (niekedy aj dvakrát) – zdôvodňoval to tým, že sa po zemi povaľujú naše vlasy (teda najmä moje, ktoré vtedy siahali do pása). Dokonca sa mi položartom vyhrážal, že na nich uňho doma budem nosiť sieťku, aby mi, nedajbože, nejaký z nich nespadol na podlahu.
Nie, nehovorím o takých tých gučiach, ktoré sa vedia vytvoriť z vlasov a chumáčikov prachu, ak dlhšie nevysávate v byte. Prekážal mu každý jeden vlas, ktorý sa napríklad pri česaní ocitol na dlážke. Chvíľu som sa snažila hneď po sebe aj ten najmenší vlások odstrániť. No keď za mnou stál po česaní s vysávačom, vzdala som to.
Brigáda skončila úspešne a keďže sme s kamarátkou boli „pojašené“ vysokoškoláčky, brali sme to ako zvláštnu črtu, ktorou sme zabávali známych. Mnohé príbehy ľudí, ktorým kole oči každá smietka, dokonca aj tá imaginárna, však nebývajú vždy veselé. A môžu byť dokonca nebezpečné pre nich samotných či ich blízkych.
Paradox stredoveku
Posúďte sami. Scarlett Wilková ich pre Magazín DNES zozbierala celkom slušné množstvo, na ilustráciu odcitujme len niekoľko.
Aneta, na rodičovskej dovolenke, 33 rokov: „Zakaždým, keď sa dotknem peňazí, nastriekam si na ruky antibakteriálny gél. Pri predstave, koľko ľudí ich malo v ruke predo mnou, nemôžem inak. Gél striekame na ruky i deťom. Samozrejme, pred každým jedlom, po každom návrate domov, ale tiež zakaždým, keď vystúpime z metra, vyjdeme z obchodu, skrátka, keď sa niečoho špinavého dotkli.“
Martin, právnik, 37 rokov: „Deti majú ekzém na zadku. Som presvedčený, že odvtedy, keď sa naše WC zmenilo na parfumériu. Na okraji toalety nám visí množstvo farebných, prudko voňajúcich vecí a výpary z nich určite spôsobujú...
Zostáva vám 85% na dočítanie.