A vyvrátili ju. Miešanie horúceho a o niečo chladnejšieho vzduchu podľa nich nevytvára nad srsťou chladivé víry, ako sa mnohí ľudia domnievajú. Svoje závery zverejnil tím okolo Susanne Akessonovej v odbornom časopise Scientific Reports.
Vedci zisťovali, aké dôsledky majú farba a vzor na teplotu. Ľudia sa pritom už dlho zaoberajú otázkou, prečo majú napríklad zebry tak nápadnú srsť. Existuje napríklad teória, že pruhy ich chránia pred hmyzom, pretože bodavý hmyz, ako sú napríklad ovady, sa vzorovanej srsti skôr vyhýbajú. Iní bádatelia zastávajú tézu, že pruhy robia dravcom ťažkosti pri pátraní po koristi.
Akessonová a jej tím si teraz posvietili na teóriu, že pruhy majú chladivý efekt. Ten by teoreticky mohol vznikať tým, že tmavé oblasti srsti sa zahrievajú silnejšie ako svetlé. Keď sa stretne horúci vzduch nad tmavými pruhmi s chladnejším nad bielymi pruhmi, mali by podľa jednej tézy vznikať malé chladivé vzdušné víry.
Vedci naplnili veľké kovové sudy vodou a potiahli ich srsťou dobytka či koní rôznych farieb. Voda zo súdka v čiernej dobytčej srsti bola najteplejšia a súdky potiahnuté bielou dobytčou srsťou boli najchladnejšie. Teplota vody v zebrovitých sudoch bola niekde medzi vodou zo sudu v šedej dobytčej srsti a šedej konskej srsti. Vedci konštatovali, že účinok údajných chladivých vírov nebol zistený.