Prvá z nich hovorí, že kritické myslenie ide ruka v ruke s ochotou venovať sa dobrovoľníckej, neziskovej práci. Druhá podčiarkuje súvislosť medzi absenciou kritického úsudku a náboženstvom či ezoterikou, vsvetľuje Xman.cz.
"Je to prvá štúdia svojho druhu, ktorá stavia kognitívne schopnosti respondentov do vzťahu s ich prosociálnym správaním," otvára netradičnú tému svojho výskumu Arvid Erlandsson, švédsky psychológ z univerzity v Linköpingu. Že to znie trochu kostrbato? Bude horšie.
Porovnajte dve nasledujúce vety: "rieka pretína kamene nie svojou silou, ale vytrvalosťou" a "skrytý význam transformuje jedinečnú abstraktnú krásu". Zatiaľ čo jedna z nich nesie hlbšie, povedzme filozofické posolstvo, druhá je vo svojej podstate náhodne zostaveným zhlukom slov. Dokážete ich rozlíšiť?
Poznáte, čo je táranina?
Zďaleka nie každý sa s tým vie vysporiadať. A práve na to sa vo svojej práci Erlandsson sústredí. Všimol si totiž, že naša schopnosť odlišovať zmysluplné posolstvo od úplných táranín o nás prezrádza mnohé. Nielen našu inteligenciu, ale napríklad aj odhodlanie venovať sa dobrovoľníctvu.
Skúsme to ešte raz: "zdravie a tolerancia sú zdrojom kreativity pre budúcnosť" a "učiteľ vám môže otvoriť dvere, ale vstúpiť do nich musíte sami". Jedna z viet nesie hlboké oznámenie, druhá je úplnou táraninou. A takých vetných dvojíc predložil Erlandsson svojim respondentom celkom štrnásť.
Opýtaní, bola ich celkom tisícka, mali poznať, ktorá veta je zmysluplná a ktorá je popravde vykonštruovaná hovadina. Neurážajte sa, termín bullshit (volovina, hovadina) zaznieva v originálnom texte Erlandssonovej exaktnej štúdie viac než dvestokrát. Po tomto základnom experimente s vetami potom s respondentmi vykonal nadväzujúci sociologický prieskum. Položil im sériu otázok.
Jedna ich časť sa týkala napríklad ochoty spovedaných prispievať na činnosť dobročinných spolkov. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí mali problém odlíšiť principiálne hovadiny od hlbokých filozofických myšlienok, majú všeobecne menší záujem prispievať na charitu alebo sa vo svojom voľnom čase venovať dobrovoľníctvu. Ľudia, ktorí majú problém odlíšiť táraninu od skutočnej myšlienky, proste z doposiaľ nevysvetlených príčin k dobročinnosti netiahnu. Naopak kritické myslenie si rozumie so záujmom o sociálne či ekologické otázky a zlepšovanie životných podmienok.
"Hovadiny" sú všade okolo
Nie je to prvýkrát, čo sa psychológovia sústredili na rozlišovacie schopnosti ľudí pri stretnutí s nezmyslami. Tí z kanadskej univerzity vo Waterloo tak urobili už v roku 2015. Svojim respondentom predložili vety troch typov. Od povedzme fádnych životných právd "malé deti vyžadujú neustálu pozornosť a starostlivosť", cez tvrdenie vychádzajúce z paralelných asociácií ako "zmoknutý človek sa nebojí dažďa" až po definitívne táraniny generované počítačovým programom na princípe kľúčových slov, jedným z nich bola napríklad veta "celistvosť definuje fenomén nekonečnosti ".
Opýtaní ľudia ich mali do týchto troch kategórií správne priradiť, opäť nasledoval širší psychotest. Čo vtedy tím vedený Gordonom Pennycookom zistil? Že praktická neschopnosť odlíšiť táraninu od myšlienky je nenáhodne spätá so silným náboženským presvedčením, s vierou v paranormálne javy, konšpiračné teórie a obľubou alternatívnej medicíny. Negatívne súvisela s mierou inteligencie, skepticizmu, racionality.
"Produkcia hovadín je problém v mnohých oblastiach moderného života," hovorí k tomu Pennycook. "Najviac zjavné je to v prípade múdra sršiacich samozvaných guru a náboženských kazateľov, ale stále častejšie na ňu narážame v prostredí biznisu a bohužiaľ aj v akademických sférach."