Až šesťdesiat percent Američanov európskeho pôvodu je možné identifikovať v online databáze DNA. A to napriek tomu, že svoju genetickú informáciu nikomu neposkytli.
Vyplýva to z novej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil časopis Science. Podľa odborníkov sa tiež prostredníctvom DNA databáz snaží nájsť príbuzných čoraz viac ľudí.
Stačia údaje jedného na identifikáciu stoviek
"S databázami DNA potrebujete len zlomok populácie k tomu, aby ste identifikovali mnoho ďalších ľudí," hovorí autor štúdie Yaniv Erlich z Kolumbijskej univerzity.
Podľa Erlicha, ktorý je zároveň hlavným vedeckým pracovníkom genealogického webu MyHeritage, funguje každý človek v databáze ako maják, ktorý osvetľuje stovky vzdialených príbuzných.
Erlich sa na Američanov európskeho pôvodu zameral z prostého dôvodu - v DNA databázach ich je najviac, a to hľadanie príbuzných uľahčuje.
Bádatelia v priebehu výskumu pracovali so vzorkou 1,28 miliónov užívateľov genealogického portálu MyHeritage a k nim sa pokúsili nájsť príbuzných vzdialených aspoň cez jedno koleno.
Z výsledkov vyplynulo, že u šesťdesiatich percent z nich odhalili aspoň jedného človeka, ktorého genetická podobnosť zodpovedá bratrancovi z tretieho kolena. Takí ľudia majú spoločné až prapraprarodičov (nemajú teda rovnakých rodičov, starých rodičov, ani praprarodičov).
Pokrok pomôže s hľadaním zločincov
Vedecký pokrok by mohol pri práci výrazne pomôcť vyšetrovateľom, ktorí sú na stope zločincom. Jednu z online databáz DNA využila americká polícia tento rok v apríli, kedy sa jej pomocou genealógia podarilo vystopovať desiatky rokov hľadaného sériového vraha Josepha DeAngela, ktorý od roku 1976 zabil najmenej desať ľudí.
V praxi hľadanie zločincov začína v genealogickej databáze, ktorá nájde príbuzných k vloženej vzorke DNA.
K získaným informáciám následne detektívi pridajú dostupné rodokmene, verejné záznamy a ďalšie detaily, ktoré poznajú o majiteľovi DNA. Pomocou toho sú schopní nakoniec dôjsť k človeku, ktorý zodpovedá pôvodne zadanej vzorke.
Stačia dve percentá populácie
Podľa Erlicha vedci vypočítali, že pri vyšetrovaní trestných činov by dokázali spojiť DNA podozrivého s okruhom šestnástich až sedemnástich ľudí, to by polícii výrazne uľahčilo ďalší postup.
"Databáza s DNA profilmi dvoch percent populácie stačí na to, aby takmer ku každému priradila bratranca z tretieho kolena," uvádza spoluautori štúdie.
Ak by teda databáza disponovala DNA vzorkami troch miliónov Američanov európskeho pôvodu, boli by vedci schopní priradiť príbuzného tretieho stupňa k deväťdesiatich percentám z nich.
Vzhľadom na to, že webová stránka MyHeritage narástla od vykonania výskumu na 1,75 milióna užívateľov, nie je podľa Erlicha taká budúcnosť nemožná. Stránky však svoje údaje neposkytujú pre potreby forenzného vyhľadávania.
Najprv bude potrebné vyriešiť právne otázky
Hoci možnosť identifikácie ľudí prostredníctvom príbuzných z tretieho či štvrtého kolena potvrdzujú aj ďalší vedci, v hre sú dôležité právne otázky.
"Za akých okolností môže byť vyhľadávanie povolené a kto ho má schváliť? Ako by sme mali reagovať na skutočnosť, že činy našich bratrancov z tretieho kolena, s ktorými sme sa nikdy nestretli, majú vplyv na naše súkromie?" uviedli pre agentúru AP Graham Coop a Michael Edge z Kalifornskej univerzity.
Edge upozorňuje aj na to, že ľudia pri pridávaní svojho profilu na verejné genealogické stránky často "nepremýšľajú nad genetickým súkromím svojich vzdialených príbuzných".
Podľa profesorky etiky v biomedicíne Amy McGuierovej z univerzity v Houstone navyše polícia mnohokrát pri využívaní DNA databáz ukáže prstom na nesprávneho človeka.
"Aj keď sa pomocou testov DNA falošného obvinenia ľahko zbavíte, stále je vyšetrovanie zásadnou inváziou do života," hovorí McGuierová. Podľa nej sa v súčasnosti vedie diskusia o tom, či má mať polícia vôbec možnosť prehľadávať genealogické stránky bez príslušného oprávnenia.