Tento víkend si zase posunieme ručičky hodiniek o hodinu naspäť, čím prejdeme z letného na zimný čas. EÚ však plánuje striedanie času zrušiť a ponechať len jeden z nich. Malo by k tomu dôjsť, a ak áno, ktorý čas by mal zostať? Pozrite sa, čo si myslia odborníci.
Poďme pekne poporiadku. V prvom rade, ako vplýva samotná zmena času na našu psychiku?
„Sezónne podmienené depresívne stavy vznikajú prirodzenou zmenou ročných období v prechode zimy do jari a z jesene do zimy, kedy sa náš organizmus musí prispôsobiť zmenám, ktoré vyplývajú z prirodzených prírodných podmienok. Tak ako sa napríklad na jeseň príroda pripravuje na odpočinok, tak sa aj náš organizmus a metabolizmus začne spomaľovať, sme schopní podávať menší výkon z dôvodu väčšej únavy, večer sa skôr stmieva, počasie je striedavé a kolísavé. To všetko vplýva na náš organizmus a na našu náladu, čo je prirodzené,“ vysvetlila pre HN Science psychologička a psychosomatička Denisa Maderová.
"Umelá" zmena spôsobuje v organizme chaos
Z pohľadu psychosomatickej medicíny je podľa Maderovej náš organizmus oveľa skôr schopný prijať tieto zmeny v prirodzených atmosférických podmienkach, ako keď sa ho snažíme prispôsobiť zmene času a fungovaniu spôsobenému neprirodzeným prispôsobením sa novým podmienkam. "Nie je to pomoc, skôr je to prekážka, pretože z pohľadu fungovania nášho tela, aj jednotlivé orgány pracujú v určitých hodinách presne v ten istý čas. „Umelá“ zmena času a prestavenie organizmu spôsobuje v ňom chaos a nerovnováhu. Oveľa dlhšie nám preto trvá, kým si na zmenu času zvykneme a môžeme sa preto cítiť oveľa viac unavení a depresívni."
A ako lepšie zvládať striedanie času? "Je potrebné počúvať a rešpektovať svoje telo v zmysle väčšej únavy, možnej melancholickej nálady, nižšej výkonnosti a pod. V inom prípade nám to telo vráti vo forme zlej nálady, rozladenosti, nepokojnosti alebo aj migrény alebo iným psychosomatickým prejavom," radí psychologička. Dôležité je preto podľa nej viac oddychovať, dbať na životosprávu, nenaháňať sa, ísť si zašportovať, stretávať sa s ľuďmi len tak pre radosť.
"Nič by nemalo mať formu a podobu výkonu a povinnosti. Naše telo potrebuje na prispôsobenie sa zmene ročného obdobia oveľa viac času a nie je to o tom, že ste leniví, či pohodlní. Svoju nižšiu výkonnosť netreba brať ako prepážku, či osobné zlyhanie. Keď prejde jeseň do obdobia zimy, emočný stav a nálada sa prirodzene ustáli."
Pozrite si aj rozhovor s lekárom Petrom Lipovským v HN Televízii:
Zimný či letný čas?
A ktorý čas by mal ostať podľa odborníkov ponechaný? Klimatológ Milan Lapin je za letný čas počas celého roka. Dôvod? „Kedysi naši starí rodičia pracovali ráno od 6.00 stredoeurópskeho času, čo je 7.00 letného času. Mali potom dostatok času pre seba a rodinu počas slnečného svitu takmer po celý rok. Nežime potme po večeroch pri TV a PC ale počas slnečného svitu na prechádzkach v záhrade a na výletoch so svojimi najbližšími,“ odôvodnil pre Hn Science.
Česká biochemička Helena Illnerová sa pre Technet.cz vyjadrila, že zmena času bola nastavená na zlé mesiace, a tak by jej zrušenie nebolo na škodu. V takom prípade by potom bolo podľa nej určite lepšie zachovať zimný čas.
Odborníčka na biologické rytmy, ktorá ako prvá na svete so svojím tímom zistila, že tvorba melatonínu v šišinke mozgovej je riadená biologickými hodinami v mozgu, debatu o zrušení letného času víta. Illnerová tvrdí, že je totiž celkom zjavné, že niektorým ľuďom letný čas vadí. Hoci teda väčšina s ním nemá podľa jej odhadu ťažkosti, je dobré načúvať hlasu menšiny, ktoré môže prinášať zdravotné problémy, alebo aspoň znižovať kvalitu spánku.
Problémy so zmenou času pritom podľa jej názoru vychádzajú do značnej miery z toho, že o jeho zavedení sa príliš nediskutovalo s odborníkmi, a nebol teda celkom správne nastavený. "Keby bol letný čas postavený inak, napríklad od mája do septembra či októbra, ľudia by sa mu prispôsobili lepšie, pretože by ráno mali už slniečko," povedala Illnerová.
Podľa biologičky treba vedieť využívať svetlo
Väčšie ťažkosti aj preto jednoznačne spôsobuje jarná zmena, ktorá vedie k prestaveniu vnútorných hodín o hodinu späť. Čo je problém, pretože podľa llnerovej "máme tendenciu sa oneskorovať". Ľudia podľa nej potrebujú ranné svetlo, aby sa im vnútorné hodiny nastavili na správny 24-hodinový rytmus. Väčšina z nás ho má bez slnečného svetla o niečo dlhší, zatiaľ čo ľudí, ktorí majú rytmus kratší ako 24 hodín, je podľa nej menej.
Zmena biorytmu o hodinu pritom nie je nič, s čím by náš organizmus mal veľký problém. "Ide o to vedieť využívať svetlo, ako naznačujú aj naše štúdie," hovorí Helena Illnerová. Chybou teda je predovšetkým to, že k zmene letného času dochádza v marci, a ľudia teda vstávajú do tmy. Nedostatok svetla "prestaveniu" organizmu nijako nepomôže.
Podľa Illnerovej je však ťažko preukázateľné, či má zmena času skutočne vplyv na počet úrazov či dopravných nehôd, ako sa niekedy uvádza. Debaty o zmene času sú podľa nej všeobecne zaťažené tým, že ide o problém, ktorý sa ťažko skúma. Nie je ťažké mať potkany s podobnými génmi v presne riadených podmienkach, a tak vplyv striedania svetla a tmy skúmať. U ľudí sa však nič také urobiť nedá.
Pokiaľ bude zmena času skutočne zrušená, ako sa teraz zdá, odporúčala by Illnerová návrat ku stredoeurópskemu, teda zimnému: "Radila by som: vráťte sa k času, podľa ktorého je tma rozdelená symetricky okolo polnoci." V takom prípade by sme totiž vstávali do tmy kratšiu časť roka ako v prípade zavedenia letného času. A práve to je podľa nej ten najdôležitejší faktor.