Dobre čitateľná len pohľadom býva napríklad porucha štítnej žľazy, ktorá vyvoláva zdurenie svalov. A tie potom môžu doslova vytlačiť oko z jamky. Tento jav si všimli už lekári v dávnych dobách. Množstvo ďalších ochorení im ale zostávalo utajené predovšetkým preto, že nedokázali nahliadnuť dovnútra oka. Prvýkrát im to umožnil až oftalmoskop, čiže takzvané očné zrkadlo.
"V súčasnosti máme veľkú výhodu aj v tom, že dokážeme pomocou liekov rozšíriť zreničku a veľmi detailne si preštudovať očné pozadie," hovorí pre Lidovky.cz profesorka Jarmila Heissigerová, prednostka Očnej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
"Pri tej príležitosti môžeme napríklad zistiť, či má pacient poškodené očné cievy, čo býva typické pre ľudí, ktorí trpia vysokým tlakom či cukrovkou." V súčasnej dobe sa jej pracovisko podieľa na výskume financovanom prostredníctvom grantu vyhláseného pražskou Univerzitou Karlovou, ktorý je zameraný na metabolické ochorenia a ich komplikácie v rôznych telesných orgánoch, vrátane oka. Ukazuje sa, že najčastejšie môže očný lekár (oftalmológ) pri vyšetrení očí zachytiť okrem známok diabetu a prejavov ochorenia štítnej žľazy aj niektoré dedične podmienené choroby.
Dvojica tichých zabijakov
Oči pomôžu odhaliť dokonca aj zdravotné problémy, ktoré síce nebolia, a napriek tomu môžu v organizme napáchať veľké škody. Nie nadarmo sa o nich hovorí ako o tichých zabijakoch. Jedným z nich je vysoký krvný tlak.
"Očné cievy u hypertonikov sa uzatvárajú a nedokrvujú sietnicu, v niektorých miestach môžeme preto pozorovať drobné krvácanie," uvádza profesorka Heissigerová. "Tepna je navyše v súvislosti s hypertenziou natlakovaná a utláča žilu, niekedy môže dôjsť aj k jej uzáveru."
Pomerne často sa to v poslednej dobe podľa jej slov stáva aj mladým aktívnym mužom. Obzvlášť treba po náročnej vysokohorskej túre, pri ktorej málo pijú. Nadmerná námaha spolu s dehydratáciou majú potom zvyčajne na svedomí akútne uzáver cievy. Ak tomuto pacientovi očný lekár zmeria krvný tlak, veľmi často zistia, že je vysoký.
K tichým zabijakom patrí aj cholesterol. Jeho vysokú hladinu v krvi môže signalizovať v periférii rohovky belavý až žltkastý prstenec, v ktorom sa hromadia cholesterolové kryštály. "Vyskytuje sa celkom bežne u osôb vyššieho veku," konštatuje docent Michal Vráblík z 3. internej kliniky 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, predseda Slovenskej spoločnosti pre aterosklerózu. "Ak sa objaví ale u ľudí do veku 40 rokov, potom ide o jednoznačnú známku vyššej hladiny cholesterolu v krvi."
Pomerne častý býva tento nález aj u chorých s familiárnou hypercholesterolémiou (teda dedične podmienenou vyššou hladinou cholesterolu), u ktorých sa môže choroba prejaviť už v detskom veku. Všímavý pediater si hocikedy povšimne typický prstenec v periférii rohovky a malého pacienta odošle na špecializované vyšetrenie krvných tukov.
Obraz sklerózy multiplex
Pri očnom vyšetrení môžu lekári ale rozpoznať aj vzácnejšie choroby. Jednou z nich je sarkoidóza, ktorá býva považovaná za autoimunitné ochorenie. Jej presná príčina však nie je doteraz známa. Pacienti mávajú na rôznych miestach veľké granulómy, najčastejšie v pľúcach, ale aj na koži, v kĺboch a alebo v očných tkanivách.
"Relatívne často prichádzajú do našej neurooftalmologickej ambulancie pacienti s izolovaným zápalom zrakového nervu," poznamenáva profesorka Heissigerová. "Veľakrát to bývajú mladí ľudia okolo tridsiatky, ktorí náhle prestanú vidieť na jedno oko." Pri podrobnejšom prieskume lekár zistí, že pacient má zanietený zrakový nerv za okom. A práve to býva mnohokrát prvým príznakom sklerózy multiplex.
U iných pacientov je prvým prejavom roztrúsenej sklerózy vnútroočný zápal. U týchto chorých zvyčajne nedochádza k väčšiemu postihnutiu nervov. Len málokedy končievajú na vozíčku a až do vysokého veku ich netreba liečiť ťažkými lieky. Túto súvislosť si všimli aj zahraniční odborníci na vnútroočné zápaly, ale prečo ku spomínanému javu dochádza, sa doteraz nepodarilo nikomu vysvetliť.
Spolupráca s onkológmi
Úzku spoluprácu majú oftalmológovia tiež s onkológmi. Hocikedy práve očný lekár ako prvý zistí, že pacient má nádor mozgu. "Ľudia si prídu pre okuliare a počas vyšetrenia sa ukáže, že majú známky zápalu typické pre nádorové ochorenie," zmieni sa profesorka Heissigerová. "Ak zobrazovacie metódy moje podozrenie potvrdia, je možné ešte vyšetriť očné tekutiny a vďaka tomu zistiť aj typ nádoru."
Veľmi úzku väzbu k očiam majú najmä krvné nádory - lymfómy. Ak sa nádorové bunky objavia najprv v oku, potom je značné riziko, že časom zasiahnu aj mozog. Ak ale zasiahnu najprv mozog, býva očné postihnutie menej časté. Vo svete sa preto vedú spory o to, či v týchto prípadoch liečiť len oko alebo nasadiť celkovú chemoterapiu, ktorá však môže mať vedľajšie účinky.
"Prikláňame sa aj napriek tomu zatiaľ k celkovej liečbe," uvádza Jarmila Heissigerová. "Už preto, že ak nádorové bunky napadnú životne dôležité centrum mozgu, je pacient bezprostredne ohrozený na živote."
Už teraz sa ale vo svete rozvíjajú nové metódy analýzy DNA a RNA, s ktorých pomocou by bolo možné presnejšie určiť typ nádoru a tým prípadne niektorých pacientov ochrániť pred náročnou invazívnou liečbou.
Vyčítať z očí úplne všetky celkové ochorenia samozrejme nie je možné. Chorôb, kde to oftalmológovia dokážu, je už ale celé množstvo. Mnohokrát sa im to darí vo chvíli, keď pacient nemá ani tušenie o tom, čo môže byť skutočnou príčinou jeho zdravotných ťažkostí.