Bum! Bum! Bum! Kladivo dopadá s neúprosnou pravidelnosťou na hlavičku klinca, keď vtom .. „Auu! Sakra!“ Po údere kladivom do palca sa prifaria k človeku aj oveľa ostrejšie výrazy. Od detstva nám vtĺkali do hlavy, že kliať sa nemá. Lenže kto si v návale bolesti od pľúc neuľaví?
Všetky jazyky majú v slovníku výrazy, ktorých používanie je považované za prehrešok proti dobrým mravom. Napriek tomu ich z času na čas počuť. Ľudí od nich neodradia ani drastické tresty. V 15. storočí sa v niektorých krajinách za nadávky zatváralo do žalára, výnimkou však nebolo ani vyrezanie jazyka alebo poprava. A aj tak sa klialo. Prečo?
„Nadávanie so sebou musí prinášať určité evolučné výhody, pretože inak by sa v ľudskej populácii neudržalo,“ hovorí psychológ Timothy Jay z Massachusetts College of Liberal Arts v rozhovore pre The New York Times. Rozhodne odmieta rozšírený názor, že sa k nadávkam uchyľujú ľudia s chudobnou slovnou zásobou. Vedci zistili, že ľudia s bohatým slovníkom „nesakrujú“ menej. Naopak.
„S rastúcimi vyjadrovacími schopnosťami stúpa aj schopnosť nadávať,“ vysvetľuje Timothy Jay. Podľa niektorých vedcov je nadávka vlastne akýmsi ventilom, ktorý nám pomáha zvládnuť stresové situácie bez fyzického násilia. Neskrýva sa však za zvolávaním hromov a bleskov ešte niečo iné?
Obrana proti bolesti
Britského psychológa Richarda Stephensa z Keele University zaskočilo, keď počul svoju manželku kliať počas náročného pôrodu. Ešte na pôrodnej sále sa žena za neslušné slová ospravedlňovala sestrám a lekárom. Tí však len mávli rukou: „To je pri pôrode úplne normálne.“
Stephensovi preto napadlo, či si ľudia nadávaním neuľavujú od bolesti. Rozhodol sa to overiť experimentom, pre ktorý získal niekoľko stoviek dobrovoľníkov z radov študentov. Každý študent odovzdal vedcom zoznam piatich neslušných slov, ktoré by mu pravdepodobne vyleteli z úst, ak by sa udrel kladivom do palca. Na druhom zozname uvádzali dobrovoľníci päť neutrálnych prívlastkov určitého predmetu. Za najprirodzenejší dodatok k slovu „stolička“ mohol dobrovoľník považovať napríklad slovo „drevená“ alebo „skladacia“.
Vo vlastnom pokuse mali dobrovoľníci za úlohu udržať čo najdlhšie ruku v nádobe s ľadovou vodou. Polovica dobrovoľníkov si smela uľavovať neslušným slovom, ktoré figurovalo na prvom mieste ich zoznamu. Druhá polovica hľadala úľavu prvým výrazom zo zoznamu slušných slov. Vedci merali, ako dlho ktorý dobrovoľník vydrží mrazivé trápenie. Výsledok experimentu bol jednoznačný. Nadávajúci dobrovoľníci udržali ruku v ľadovom kúpeli o polovicu dlhšie. Neslušné slová im zjavne pomáhali znášať utrpenie.
Pokus s golfom a so strieľačkou
Richard Stephens preukázal tiež posilňujúce účinky nadávok pri fyzickej námahe. Dobrovoľníci dostali za úlohu šliapať počas tridsiatich sekúnd zo všetkých síl na rotopéde. Ďalší mali po rovnako dlhý čas tlačiť čo najväčšou silou gumový krúžok. Polovica účastníkov testu si mohla pomáhať nadávaním. Zvyšok si musel vystačiť s opakovaním slušného slova. Nadávky sa ukázali ako účinný doping.
Neslušne nadávajúci dobrovoľníci podávali na rotopéde o tri percentá vyšší výkon. Silu tlaku si nadávaním zdvihli o osem percent. Zaujímavé je, že pri hromžení nebolo potrebné kričať. Povzbudivý účinok sa dostavil, aj keď boli neslušné slová prednášané potichu. O účinku teda zjavne rozhoduje ich spoločenská neprijateľnosť, čo so sebou prináša vzrušenie.
Richard Stephens sa teda pozrel na problém zázračného účinku nadávok aj z druhej strany. Neslušné slová uľavujú od bolesti a uchyľujeme sa k nim v stave silného rozrušenia. Nedokázalo by teda bolesť utlmiť aj samotné rozrušenie?
V novom experimente preto nechali vedci hrať polovicu dobrovoľníkov počítačovú „strieľačku“ a zostávajúcim premietali záznam golfového turnaja. Následne podrobili účastníkov pokusu testu s rukou ponorenou do ľadovej vody. Vzrušujúca počítačová hra posilnila odolnosť voči utrpeniu podobne ako nadávky. S narastajúcim vzrušením padali aj zábrany. Hráči „strieľačky“ zo seba dokázali vychrliť v danom čase viac neslušných slov ako diváci golfu. So vzrušením sa u nich dostavil vzostup hladiny adrenalínu v tele a tento stresový hormón potom zdvihol ich fyzickú odolnosť a výkon.
Kto nadáva, ten neklame?
Verejnosť nevníma používanie neslušných slov vždy len negatívne. Šomrajúci a nadávajúci ľudia často pôsobia hodnovernejším dojmom. Podľa Timothyho Jaya predpokladáme, že klamári musia nad tým, čo hovoria, oveľa viac premýšľať, a nehovoria preto spontánne. Vulgarizmy a nadávky sú vnímané ako prejavy spontánneho vyjadrovania myšlienok, pri ktorom na lži neostáva dostatok času. „Veríme, že hromžiaci a nadávajúci ľudia ukazujú pravý stav svojich emócií, lenže to tak vždy nie je,“ hovorí v rozhovore pre časopis The New Yorker psychológ Benjamin Berger z University of California v americkom San Diegu.
„Veľa ľudí z rôznych dôvodov svoje emócie skrýva. A my predpokladáme, že keď ľudia pri reči kľajú a nadávajú, tak emócie predstierať nemôžu a odhaľujú svoje skutočné pocity. Ak chcete ľudí presvedčiť, že neklamete, ale hovoríte pravdu, potom vám v tom môžu nadávky naozaj pomôcť.“ Mnoho politikov na tento trik stavia a používajú kliatby, nadávky a neslušné slová na to, aby dodali svojim prejavom a vyhláseniam na presvedčivosti. A my im to, sakra, žerieme aj s navijakom.
Zvykneme si na neslušné slová?
Americký prezident Donald Trump avizoval, že si pri rokovaniach o obchodných vzťahoch s Čínou nebude brať servítky. Svojim priaznivcom oznámil, že predstaviteľov Číny osloví: „Počúvajte, vy svine...“ Politickí komentátori sa zhodujú v tom, že slovník politikov hrubne. Silné slová padajú na ľavej i pravej strane politického spektra.
Pozadu nezostávajú ani ženy. Napríklad tvrdá kritička Trumpovej politiky senátorka Kirsten Gillibrandová sa americkému prezidentovi silnými výrazmi plne vyrovná. Slová, ktoré boli ešte nedávno na verejnosti tabu, zaznievajú v prejavoch a vo vyhláseniach štátnikov čoraz častejšie.
Inflácia vulgarizmov, nadávok a neslušných výrazov so sebou nesie oslabenie ich účinku. Britský psychológ Richard Stephens zistil, že u ľudí s hrubým slovníkom strácajú neslušné slová príchuť zakázaného ovocia. Ich používanie im už neprináša pocit vzrušenia a reakcia organizmu vyvolaná porušením zavedených noriem slabne. Týmto ľuďom potom nadávky neprinášajú úľavu od bolesti.
„Dostávame sa do situácie, keď neslušné slová zovšednejú a strácajú svoj význam,“ konštatuje Richard Stephens v časopise The Smithsonian Magazine. „Ale objavia sa nové neslušné slová a výrazy. Možno sa práve nachádzame v zlomovom bode, keď staré neslušné slová odumierajú a nové sa ešte nenarodili. Ale ony prídu, tým si môžeme byť istí.“