Mendelejev, ktorý okrem chémie písal aj články o fyzike, ekonómii či o pôvode ropy, svoju prácu "Vzťah vlastností prvkov k atómovým hmotnostiam" zverejnil pred 150 rokmi, 6. marca 1869, v časopise Ruskej chemickej spoločnosti.
"Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich atómových hmotností. Vlastnosti chemických prvkov sa pravidelne opakujú," tak znie Mendelejevov periodický zákon. V súčasnosti sú v tabuľke prvky usporiadané podľa ich rastúceho protónového čísla, zoskupené sú podľa ich cyklicky sa opakujúcich podobných vlastností. V pôvodnej Mendelejevovej tabuľke boli prvky podobných vlastností umiestnené vedľa seba, teraz je tabuľka členená do vodorovných radov a zvislých stĺpcov.
Pochopenie periodickej tabuľky, tohto "strašiaka" väčšiny humanitne zameraných študentov, a najmä umiestnenie jednotlivých prvkov v sústave je základným predpokladom úspechu pri štúdiu chémie prvkov. Vodorovné rady sa nazývajú periódy a prvky sú v nej radené vzostupne podľa hodnoty protónového čísla. Zvislé stĺpce tabuľky sú skupiny prvkov podobných vlastností (napríklad alkalické kovy, halogény, vzácne plyny a ďalšie).
Pri jednotlivých prvkov je v tabuľke uvedená chemická značka, názov, protónové číslo a ďalšie hodnoty. Tabuľka tiež môže napovedať, ako sa menia vlastnosti prvkov. Smerom z ľavého dolného rohu do pravého horného rohu tak napríklad rastie nekovový charakter prvkov, čo znamená, že kovy sú v tabuľke vľavo, postupne prechádza v polokovy, potom nekovy a nakoniec v plyny.
Podľa jednej z legiend na tabuľku prišiel Mendelejev počas jazdy vlakom vďaka vtedy obľúbenému pasians. Vyrobil si kartičky s názvami a vlastnosťami chemických prvkov a pokúšal sa ich nejako logicky usporiadať. Riešenie údajne objavil, keď u neho prepukla chrípka a tóny Schumannovho kvinteta E dur mu splynuli s chemickými prvkami. V hudbe sa tóny podobné zvukovej kvality opakujú v oktávach a Mendelejev vyvodil, že sa budú opakovať aj kvality prvkov. Z pravidelne sa opakujúcich vlastností prvkov potom vyvodil tzv. periodický zákon.
Nobelova cena mu vraj ušla o jeden hlas
Rok po oznámení objavu predložil tabuľku presnejšie, doplnenú o ďalšie prvky. Vo svojej tabuľke navyše ponechal veľa voľných miest pre ešte neobjavené prvky. V roku 1870 predpovedal existenciu prvkov ekaaluminia (gálium), ekaboru (skandium) a ekasilicia (germánium), čo bolo brané so značnou skepsou. Keď však boli tieto prvky neskôr skutočne objavené, dosiahol Mendelejev svetové uznanie.
V roku 1913 britský fyzik Henry Moseley spresnil periodickú sústavu v tom zmysle, že rozhodujúca pre postavenie prvku v tabuľke nie je jeho atómová hmotnosť, ale protónové číslo. Teraz má tabuľka 118 prvkov. Ako doteraz posledný bol na nej zaradený v roku 2016 transurán oganesson (Og), ktorý je pomenovaný podľa ruského jadrového vedca Jurija Oganesjana.
Mendelejevova tvorivá i spoločenská činnosť bola rozmanitá a široká. Publikoval asi 500 prác, napríklad o pôvode ropy a o jej priemyselnom spracovaní, o roztokoch, o čistení odpadových vôd, organizácii poľnohospodárstva, venoval sa aj aeronautice či demografii. Napísal učebnicu Základy chémie a v Petrohrade založil a viedol Ústav mier a váh. Mendělejevovým menom je nazvaný kráter na Mesiaci, minerál mendelevit či 101. prvok mendelevium.
Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa narodil 8. februára 1834 v sibírskom Tobolsku ako najmladší zo 17 detí. So skvelými výsledkami vyštudoval na Petrohradskom pedagogickom inštitúte Fakultu matematiky a fyziky, prednášal na Petrohradskom technologickom inštitúte a ako docent a neskôr ako profesor pôsobil na predchodkyňu dnešnej Petrohradskej štátnej univerzity. Prednášal aj v Nemecku a vo Francúzsku.
Nobelovej ceny sa ale Mendelejev nedočkal, krátko pred smrťou mu údajne "utiekla" o jeden hlas. Mendelejev zomrel 2. februára 1907 šesť dní pred svojimi 73. narodeninami na infarkt. Náruživý fajčiar a pijan čaju bol dvakrát ženatý a rozvod bol údajne jedným z dôvodov, prečo nebol prijatý do Ruskej akadémie vied. Pritom bol členom desiatok zahraničných akadémií vied.
Pojmy prvok, zlúčenina a zmes vymedzil už v roku 1661 anglický chemik Robert Boyle. Koncom 18. storočia bolo známych 33 prvkov, v roku 1868 už 64 a vedci sa ich snažili nejako zoradiť. Predchodcov mal Mendelejev niekoľko, prvá doložená tabuľka pochádza z roku 1772 a vytvoril ju Louis-Bernard Guyton de Morveau. Mendelejev predbehol aj profesora univerzity v Tübingene Lothara Meyera, ktorý zverejnil koncom roka 1869 prácu, v ktorej formuloval periodický zákon a zverejnil aj tabuľku.