Krvný tlak pomerne úzko súvisí so sexuálnym životom. Jedným z nie tak často spomínaných problémov spôsobených hypertenziou je erektilná dysfunkcia. Problémy s erekciou postihujú predovšetkým muža po štyridsiatke, a akokoľvek sa skôr udávalo, že za väčšinu z nich môže psychika, pravda je trochu inde, uvádzajú Lidovky.
Ubúda aj testosterón
Podľa najnovších zistení je hlavnou príčinou erektilnej dysfunkcie vysoký krvný tlak a s ním pomerne úzko súvisiaca zvýšená hladina takzvaného zlého cholesterolu. Štúdia nedávno publikovaná v odbornom časopise Journal of the American geriatrics Society zistila, že 49 percent mužov vo veku od 40 do 79 rokov s vysokým krvným tlakom malo zároveň problémy s erekciou. Rovnaké problémy udáva tiež 60 percent mužov s vysokou hladinou cholesterolu a iných tukov v krvi.
Teda každý druhý hypertonik mal problém, ktorý vážne narušuje jeho sexuálny život. Vysoký krvný tlak alebo nábeh na neho má po štyridsiatke každý druhý muž. Vysvetlenie je pomerne jednoduché - hypertonici majú spravidla upchaté cievy, je teda jasné, že práve kvôli nim nemôže dôjsť k pevnej erekcii.
Vysoký krvný tlak môže sprevádzať tiež pokles hladiny mužského pohlavného hormónu testosterónu, čo tiež kvalite erekcie neprospeje. Bohužiaľ negatívny vplyv na erekciu majú aj niektoré lieky na tlak, ale aj tak je lepšou voľbou ich užívať a zároveň sa snažiť o zmenu životného štýlu k lepšiemu.
Káva: áno, či nie?
Keď už sme pri príčinách, ktoré zvyšujú krvný tlak, lekári majú jasno, že fajčenie vadí veľa, alkohol konzumovaný v primeranej miere o niečo menej.
Ale čo napríklad pitie kávy, o ktorom sa tiež tvrdí, že je rizikové a že by si ju hypertonici mali odpustiť? Zvyšuje káva, poťažmo v nej obsiahnutý kofeín krvný tlak?
Áno aj nie. Po káve vám skutočne môže tlak vyletieť nahor, hoci na to inak netrpíte. Vedci pritom dodnes úplne presne nevedia, prečo sa to po vypití kávy stáva. Jedným z vysvetlení je, že kofeín blokuje hormón, ktorý inak pomáha cievy udržiavať dostatočne rozšírené, podľa iného kofeín spôsobuje, že nadobličkové žľazy uvoľňujú viac adrenalínu, čo tiež spôsobuje zvýšenie krvného tlaku.
Každopádne výskumy potvrdili, že ľudia pravidelne pijúci kávu alebo iné nápoje s kofeínom majú priemerne vyšší tlak, než keby tak nerobili. Ale neplatí to stopercentne, iní si naopak na kofeín zvykli a nerobí s nimi nič.
Chcete zistiť, či kofeín zvyšuje váš krvný tlak? Zmerajte si ho predtým, než si doprajete kávu, a potom znovu zhruba hodinu potom. Ak sa tlak zvýši, môžete byť citliví na účinky kofeínu.
Ak už sa s tlakom liečite, určite to preberte s lekárom - všeobecne sa odporúča znížiť spotrebu na dve šálky denne. Kávu neobmedzujte naraz, ale postupne, inak si koledujete o bolesti hlavy.
Pozor na spánkovú apnoe
Ak sa bojíte vysokého tlaku, alebo ho už dokonca máte, má zmysel premýšľať aj o tom, ako spíte. Pretože sa zdá, že spánok dlhodobo kratšie ako päť až šesť hodín môže byť spojený so vzostupom krvného tlaku, aj keď to rozhodne neplatí stopercentne.
Príčinou je zrejme nedostatočná regulácia stresových hormónov. Zjednodušene povedané, nevyspatý človek si oddýchne, jeho telo je v trvalom strese. Preto by hypertonici mali so svojím lekárom riešiť aj to, ako spia.
Jednou z možných príčin nedostatočného spánku prispievajúcich k vysokému krvnému tlaku je spánková apnoe - porucha spánku, ktorá sa okoliu aj pacientovi môže javiť ako obťažujúce chrápanie. V skutočnosti však človek pri apnoe na chvíľu v podstate prestáva dýchať. Následkom toho sa budí, pričom za hodinu sa tento proces môže mnohokrát zopakovať. Následná únava a trvalé vyčerpanie môžu viesť k rozvoju hypertenzie a ďalších zdravotných problémov.
V zime sú ťažkosti horšie
Ľudia bežne mávajú v zime tlak vyšší a v lete nižší. Nízke teploty spôsobujú zúženie krvných ciev, čo vedie k vzostupu tlaku v nich. V zime sa ľudia navyše často menej hýbu a viac jedia, a tak priberajú na váhe, čo tlak tiež negatívne ovplyvňuje. Rovnako ako fakt, že sa ľudia toľko nepotia, a nevylučujú tak z tela soľ.
Tlak môže kolísať aj kvôli náhlej zmene počasia, napríklad pred búrkou a podobne. Citliví, a tým pádom ohrozenejší sú predovšetkým ľudia starší ako 65 rokov.