Nervové bunky sa môžu v ľudskom mozgu vytvárať aj po 90-tom roku života. Produkcia nových neurónov však spadá do kategórie tých ľudí, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, a to aj v prípade, keď sa choroba v poslednom čase zastavila. Zistenia môžu pomôcť lekárom diagnostikovať ochorenie v skoršom štádiu a identifikovať tých, ktorí sú ňou najviac ohrození.
Téma mozgových buniek rozdeľuje vedcov celé desaťročia. Niektorí tvrdia, že človek má všetky mozgové bunky v čase, keď dosiahne dospelosť, a iní zase hovoria, že vznik novýych neurónov pokračuje až do staroby.
Španielskí vedci vo výskume publikovanom v časopise Nature Medicine, ktorý môže pomôcť vyriešiť túto záhadu, testovali mozgové tkanivá 13 darcov, ktorí zomreli vo veku 43 až 87 rokov. Všetci boli pred smrťou neurologicky v poriadku.
Výskum zistil, že hoci zdravé mozgy obsahovali novozrodené neuróny, ich počet sa postupne znižoval s vekom. Vo veku 40 až 70 rokov sa počet čerstvých neurónov, ktoré sa pozorovali v časti študovaného mozgu, znížil z približne 40 000 na 30 000 na kubický milimeter.
Nové bunky sa narodili v časti mozgu nazývanej dentálny gyrus. Ten je súčasťou hipokampu, ktorý zohráva hlavnú úlohu pri učení, pamäti, nálade a emóciách. Zdá sa, že postupné znižovanie počtu nových mozgových buniek ide ruka v ruke s poklesom kognitívnych funkcií, ktorý prichádza so starobou. To naznačuje, že v strednom veku sa v dentálnom gyruse každým rokom vytvorí asi o 300 menej neurónov na kubický milimeter.
Menej buniek pri Alzheimerovi
Výskum naznačuje, že časť dôvodu, prečo vedci nesúhlasia, či dospelé mozgy vytvárajú čerstvé neuróny, je to, že rôzne testy a spracovanie tkaniva poskytujú odlišné výsledky. „V tom istom mozgu môžeme zistiť množstvo nevyspelých neurónov alebo aj žiadne nevyspelé neuróny v závislosti od spracovania tkaniva,“ povedala neurovedkyňa a vedúca výskumu María Llorens-Martínová.
Vedci potom študovali mozgy ľudí, ktorým bola pred smrťou diagnostikovaná Alzheimerova choroba. Tentokrát vedci analyzovali mozgové tkanivo 45 pacientov vo veku 52 až 97 rokov. Všetci mali čerstvé mozgové bunky v dentálnom gyruse, vrátane 97-ročného človeka.
Aj keď mozgy pacientov s alzheimerom vykazovali novú tvorbu nervových buniek, boli tu výrazné rozdiely s mozgami zdravých ľudí. Dokonca aj v najskorších štádiách ochorenia mali mozgy poznačené chorobou o polovicu až tri štvrtiny menej nových neurónov ako tie zdravé.
„Toto je veľmi dôležité pre oblasť Alzheimerovej choroby, pretože počet buniek, ktoré zistíte u zdravých jedincov, je vždy vyšší ako počet zistený u pacientov s Alzheimerovou chorobou bez ohľadu na ich vek. "Naznačuje to, že tento nezávislý mechanizmus, odlišný od fyziologického starnutia, by mohol viesť k tomuto klesajúcemu počtu nových neurónov," uviedla Llorens-Martínová.
Tvorba neurónov ako marker
Skenovanie mozgu môže podľa nej raz odhaliť nové mozgové bunky a diagnostikovať tak Alzheimerovu chorobu v jej najskorších štádiách.
Sandrine Thuretová, vedúca laboratória neurogenézy a duševného zdravia na King's College v Londýne, uviedla, že tento výskum poskytuje ďalší silný dôkaz, že neurogenéza, teda tvorenie neurónov, sa vyskytuje v hipokampe dospelých ľudí.
Dodala, že alzheimer sa nebude liečiť obnovením neurogenézy, keď už bude raz diagnostikovaný. Existuje však potenciál využiť neurogenézu ako marker pre alzheimera predtým, než prepukne. „Bolo by fantastické, ak by sme mohli predísť alebo oddialiť nástup kognitívnych symptómov Alzheimerovej choroby na niekoľko rokov udržiavaním neurogenézy,“ povedala.