Proti hrdzi mali byť podľa dlho platnej teórie chránené bronzové zbrane vojakov strážiacich hrobku cisára Čchin Š'-chuanga. Vedci však teraz dokázali, že chróm na oštep, kopijach či mečoch je zvyškom ozdobného laku a uchoval sa skôr vďaka dobrému zloženiu pôdy.
Archeológovia, ktorí v minulosti odhaľovali Terakotovú armádu, našli na zbraniach stopy chrómu a domnievali sa, že zbrojári prvého čínskeho cisára poznali techniku chrómovania, teda nanášania chrómu na kovové predmety v snahe zabrániť ich hrdzaveniu.
Podľa štúdie, ktorú teraz zverejnil prestížny časopis Scientific Reports, sa ale zbrane terakotových vojakov nezachovali do dnešných dní v tak dobrom stave vďaka tomu, že by na ne bol zámerne nanášaný chróm. Zvyšky tohto kovu totiž pochádzajú z laku, ktorým boli ozdobené rúčky zbraní.
"Lak bol zjavne nechceným zdrojom chrómu na bronze a nie prastarou antikoróznou ochranou," uviedli vedci z univerzity v Cambridge pod vedením Marcosa Martinon-Torresa.
Dobrý stav bronzových častí terakotových sôch má podľa britských vedcov na svedomí skôr zloženie pôdy, v ktorej sa armáda ukrývala. Na rozkladný proces má vplyv okrem iného jej kyslosť či zásaditosť, podiel v nej obsiahnutých organických častí aj miera, do akej prepúšťa vzduch.
Predpokladá sa, že zmyslom armády, ktorá má podľa odhadov 8000 bojovníkov, bolo brániť cisára v posmrtnom živote. Bronzové zbrane, ktoré mali sochy pri sebe, boli plne funkčné. Armádu objavili roľníci, ktorí v roku 1974 hĺbili studňu; v roku 1987 bol nález zapísaný na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Cisár Čchin Š'-chuang sa stal prvým zjednotiteľom Číny, keď dokázal pokoriť okolité kráľovstva. V krajine tiež zaviedol jednotný písaný jazyk, jednotný systém mier i menu a tiež jednotný právny poriadok a daňový systém. Dal tiež vybudovať rozsiahlu dopravnú infraštruktúru, predovšetkým dômyselný systém ciest a kanálov.