"Počnúc piatkom budú Európania žiť na dlh. Znamená to, že keby celý svet žil rovnako ako oni, spotrebovalo by ľudstvo všetky zdroje, ktoré planéta môže obnoviť za rok," stojí v dokumente, na ktorého vzniku s WWF spolupracovala mimovládna organizácia Global Footprint Network.
"Rybolov, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, stavebníctvo, uhlíkové splodiny... Keby ľudstvo konzumovalo rovnako ako Európania, potrebovalo by 2,8 modrých planét. V EÚ síce žije sedem percent svetovej populácie, avšak spotrebúva 20 percent zemskej biokapacity," uvádza správa.
Vyčerpávanie prírodných zdrojov sa neprestáva zrýchľovať - v roku 1961 sa na dlh začalo žiť až 13. októbra. Medzi jednotlivými štátmi EÚ sú však rozdiely - Luxembursko napríklad tento rok dosiahlo "dlhový prah" v polovici februára, zatiaľ čo Rumunsko sa k nemu priblíži až v polovici júna, Francúzsko 15. mája.
"Využívaním zdrojov prehlbujeme tento deficit z roka na rok v neprospech iných štátov a budúcich generácií," uvádza WWF.
Situácia sa zhoršuje aj v celosvetovom meradle - v roku 1997 boli ročné zdroje vyčerpané koncom septembra, vlani už 1. augusta.
"Vyzývame politikov k patričným opatreniam: existuje riešenie, ale je potrebné ich zaviesť hneď!" vyhlásilapredsedníčka francúzskej pobočky WWF Isabelle Autissierová.
V rámci EÚ by sa mala presadzovať poľnohospodárska politika, ktorá ochráni prírodné zdroje, vytvorí pracovné miesta, zabráni výrubu lesov a ničeniu prírodných ekosystémov. Mali by sa tiež zaviesť pravidlá kontroly rybolovu, uzatvára WWF.