Svet priberá. Za posledných štyridsať rokov sa počet obéznych ľudí na našej planéte strojnásobil. Nadváhou trpí 40 percent svetovej populácie. Na priberaní sa výrazne podieľa konzumácia vysoko kalorických potravín a nápojov a nechuť k pohybu. Významný je však aj vplyv dedičných dispozícií, píšu Lidovky.cz.
Gény pre priberanie
Dedičné dispozície sa na sklonoch k nadváhe a obezite podieľajú prinajmenšom zo 40 percent. Niektorí genetici im však pripisujú až sedemdesiatpercentný podiel.
Varianty dedičnej informácie zvyšujúce náchylnosť k priberaniu zostávali dlho záhadou. Preniknúť do ich tajov sa podarilo len nedávno početnému medzinárodnému tímu pod vedením Dalea Nyholta z Technickej univerzity v Queenslande.
U bezmála 340-tisíc ľudí získali vedci prehľad o variantoch DNA uložených na viac ako dvoch miliónoch miest dedičnej informácie. Následne Nyholtov tím našiel celkom 97 úsekov DNA s významným dopadom na telesnú hmotnosť. O viac ako polovici z týchto genetických variantov to dovtedy nikto netušil.
Štúdia publikovaná pred časom v časopise Nature preukázala napríklad súvislosť medzi sklonmi k priberaniu a gény, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu a podieľajú sa na tom, ako človek reaguje na hlad alebo nasýtenie. Zo štúdie vyplynulo, že sa na sklonoch k nadváhe a obezite podieľa okrem trávenia pestrá škála ďalších fyziologických procesov. Jednotliví ľudia tak môžu mať rovnako silný sklon k priberaniu aj pri veľmi odlišnej konštelácii rizikových génov.
Meranie rizika
Nakoľko každého z nás tlačia jeho gény k obezite? Na túto otázku sa pokúsil nájsť odpoveď britskoamerický tím na čele so Sekarom Kathiresanem z lekárskej fakulty Harvardovej univerzity. Vedci využili rozsiahle databázy s výsledkami genetických analýz Nyholta a jeho spolupracovníkov a vyvinuli algoritmus, ktorý na základe údajov o dedičnej informácii konkrétneho človeka spočíta jeho takzvané polygénne rizikové skóre. Tento údaj vyjadruje súhrnný efekt všetkých dedičných variantov pôsobiacich buď proti priberaniu, alebo naopak posilňujúcich sklony k nadváhe a obezite.
Pre overenie spoľahlivosti takto vypočítaného polygenního rizikového skóre využili vedci údaje o ďalších zhruba 300 000 ľuďoch. Z výsledkov analýzy DNA spočítali každému z nich hodnotu skóre a následne sa pozreli, nakoľko sa takto predpovedaná sila sklonu k priberaniu presadila.
U desiatich percent ľudí s najvyšším skóre našli vedci 83 percent osôb s nadváhou a obezitou. Oproti tomu ľudia s normálnou telesnou hmotnosťou boli medzi ľuďmi s extrémnym polygenním rizikovým skóre zastúpení len zo 17 percent. A len každý päťsto človek s vysokým skóre mal telesnú hmotnosť nezdravo nízku. Ľuďom s najvyšším skóre hrozila v dospelosti obezita s dvadsaťpäťkrát vyššou pravdepodobnosťou ako ľuďom s najnižším polygenním rizikovým skóre.
Skóre neprezradí všetko
Zo štúdie Kathiresanovho tímu publikovanej v poprednom vedeckom časopise Cell vyplynulo, že polygénne rizikové skóre nenaznačuje iba sklon k nadváhe a obezite, ale aj k mnohým ďalším závažným ochoreniam.
"Pokiaľ si nesiete vysoké polygénne rizikové skóre pre obezitu, čelíte zároveň vysokému riziku srdcového infarktu, mozgovej cievnej príhody, cukrovky druhého typu, vysokého krvného tlaku a vzniku krvných zrazenín v cievach na nohách," vysvetľuje Sekar Kathiresan.
Ako odvrátiť "osud"
Napriek tomu človek nemá osud nezvratne vpísaný v génoch. Aj s dedičnými sklonmi k priberaniu a civilizačným chorobám sa dá úspešne bojovať zdravým životným štýlom. Jasne to dokazujú príklady ľudí s vysokým polygénnym rizikovým skóre a normálnou telesnou hmotnosťou. Podľa Kathiresana pomôže určenie polygénneího rizikového skóre u detí k tomu, aby sa ich rodičia poradili s lekármi a začali včas s účinnou prevenciou nadváhy. Niektorí vedci však poukazujú na problematickosť takej prevencie.
"Čo môžete očakávať od osemročného dieťaťa, ktorému oznámite jeho polygénne rizikové skóre?" namieta epidemiologička Cecile Janssensová z Emoryho univerzity v Atlante.
Ruth Loosová z newyorskej Icahnovej lekárskej školy sa zase obáva, aby ľudia s vysokým polygénnym rizikovým skóre nevzdali svoj boj s obezitou. "To je to posledné, čo si my epidemiológovia môžeme želať," dodáva.
Zároveň pripomína, že dedičný základ je len jedným z faktorov prispievajúcich k nadváhe a obezite. K objektívnemu stanoveniu rizík je potrebné vziať do úvahy napríklad aj to, či má dieťa obéznych rodičov. Z toho možno usúdiť, v akom prostredí bude vyrastať, ako sa bude stravovať alebo či bude športovať. "Samotné genetické skóre nevypovie o rizikách obezity všetko," hovorí Ruth Loosová.