Už takmer tri štvrte storočia medzinárodnému trhu s banánmi dominujú klony. Všetky pochádzajú z jednej jedinej rastliny, ktorá vznikla náhodnou mutáciou zrejme v juhovýchodnej Ázii, meno však dostala po vojvodovi z Devonshire, Williamovi Cavendishovi, v ktorého skleníku vyrástli prvé exempláre tejto odrody v Európe, píše server Technet.cz.
Čo je asi príznačné, pretože v Európe je cavendish de facto synonymom pre banán. Svoje miesto získal na začiatku druhej polovice 20. storočia, keď nahradil odrodu Gros Michel (Tučný Michal). Podľa mnohých dosť chutnejšia odroda z trhu zmizla primárne preto, že podľahla vtedy rýchlo sa šíriacej tzv. panamskej chorobe, ktorú spôsobuje huba Fusarium oxysporum. "Tučný Michal" bol voči hube prakticky bezbranný; pritom tento patogén sa nedal zničiť chemicky a zostáva v pôde prakticky trvalo. Citlivé odrody tak na väčšine vhodných lokalít nemožno pestovať ani dnes.
Našťastie pre exportérov sa medzi exemplármi pestovateľských staníc a botanických záhrad podarilo nájsť práve cavendish, ktorý chorobe odolával a mal aj ďalšie zaujímavé výhody. Má vyššie výnosy a ľahko sa prepravuje, pretože jeho plody dozrievajú v podstate súčasne. U iných odrôd dôjde pri transporte celého trsu k rýchlemu dozretiu jedného alebo dvoch plodov. Zrelé banány, rovnako ako aj iné druhy ovocia, vypúšťajú do okolia etylén, ktorý zase "naštartuje" dozrievanie ostatných plodov. Do cieľa tak dorazí loď plná zhnitého ovocia. Keď však loď vezie cavendish, dôjde náklad v drvivej väčšine prípadov v poriadku.
Cavendish je dnes v podstate jedinou odrodou vyvážanou na vyspelé trhy a tvorí zhruba polovicu svetovej produkcie všetkých banánov. Už roky sa však hovorí o tom, že je čas na ďalšiu obmenu. Ako to teda je?
Made in Taiwan, doma...už všade
Ak k nej dôjde, bude možné počiatky konca dnes najúspešnejšej odrody dohľadať v 60. rokoch na Taiwane. Tam sa objavil kmeň "panamskej choroby" známej ako TR4, ktorý si s cavendishom poradí. Na ostrove prakticky v tej dobe zničila produkciu pre export, potom sa začala šíriť ďalej. Bola zaznamenaná v Malajzii a Indonézii. Jej objav vtedy pochoval plány veľkých spoločností, ktoré tu chceli pestovať banány pre trh na Blízkom východe.
Potom kmeň TR4 putoval na Filipíny a do Austrálie, kde sa aj napriek veľmi starostlivej a rozsiahlej snahe nakoniec pomaly (v priebehu cca 20 rokov) určite rozšíril. V roku 2013 potom vykročil mimo oblasti juhovýchodnej Ázie a objavil sa v Jordánsku, Pakistane či Libanone a zrejme aj v Mozambiku a Ománe. A tento rok na začiatku augusta prišla ďalšia zlá správa - choroba sa dostala na kontinent, ktorý je najväčším producentom cavendishu, teda do Ameriky.
Kolumbijské úrady potvrdili, že kmeň TR4 dorazil aj na americký kontinent. V júni bola vyhlásená karanténa na štyroch plantážach na severe krajiny s celkovou rozlohou 175 hektárov. Zároveň sa však obávajú, že nákaza je v tejto chvíli už mimo karanténnu oblasť a môže ohroziť produkciu banánov na export v oblasti na dlhé roky dopredu.
Čo s tým?
Nájsť riešenie problému s kmeňom TR4 tradičnými metódami je pomerne pracné. Huba v pôde zostáva dlhé roky a raz nakazená plantáž už je pre pestovanie cavendishu ťažko použiteľná. Dnes najpoužívanejšou možnosťou je intenzívne nasadenie chemickej ochrany rastlín, ktoré má zaraziť nákazu hneď v počiatku. Je to však krok, bez ktorého by sa pestovatelia radi obišli; cena za chemické ošetrenie rastliny môže však tvoriť takmer štvrtinu koncovej ceny banánov pre zákazníka.
Minimálne výrazne spomaliť šírenie choroby by mohla aj zmena pestovateľských metód, teda ústup od veľkých plantáží, ale takéto riešenie sa bude ťažko presadzovať. Všetky ostatné pestovateľské varianty sú totiž drahšie.
Navyše existujú aj ďalšie riešenia. Cavendish sa rozmnožuje výhradne nepohlavne, takže klasické kríženie je prakticky nepoužiteľné, biológia si dnes už vie rady. V roku 2017 medzinárodný tím v časopise Nature publikoval opis geneticky upraveného cavendishu s odolnosťou proti TR4. Do jeho DNA vedci vstrekli gén RGA2 z iného typu banánu, ktorý rastlinu proti chorobe chráni. Technicky nejde z pohľadu dnešných biotechnológií o nič prehnane zložité, hoci samozrejme aplikácia na nový druh so sebou nesie isté problémy.
Avšak GMO plodiny majú z vedecky zhola nepodložených dôvodov a k večnej frustrácii genetických inžinierov zlú povesť u zákazníkov, a to nielen v Európe a USA, ale aj vo veľkej časti Ázie. Podliehajú na väčšine vyspelých trhov prísnej regulácii a schvaľovaniu. Zákazníci k nim jednoducho nemajú dôveru, a tak sa toto v podstate jednoduché riešenie zložitej situácie pravdepodobne vo väčšom meradle nikdy nevyužije.
Čiastočne, aspoň pre niektoré trhy, by problémy mohlo zmierniť využitie metódy "editácia génov" CRISPR. Tu by totiž nemalo dôjsť k vneseniu nového génu do rastliny, ale iba úpravy jedného génu v rastline. Z odborného hľadiska ide o jednoduchší a lacnejší postup. Oveľa dôležitejšie však je, že v niektorých krajinách, napr. v USA, sa CRISPRom upravené organizmy nepovažujú za geneticky modifikované, teda za GMO, nemusia tak byť označované a nepodliehajú rovnakej regulácii. Ich cesta k zákazníkovi je teda podstatne rýchlejšia, lacnejšia a jednoduchšia.
Európy sa však toto riešenie týkať nebude, pretože Súdny dvor EÚ v roku 2018 rozhodol, že použitie metódy CRISPR sa v Európe bude považovať za genetickú modifikáciu a bude podliehať rovnakým predpisom. Samozrejme, keby "CRISPR banány" vznikli a pestovali sa, bude len ťažké ich od normálnych plodov rozoznať.
Nejako to zvládneme
Aj keby sa upravené banány neuchytili, nie je sa totiž potrebné obávať, že by za niekoľko rokov banány neboli. O konci cavendishu sa už pred rokmi hovorilo v súvislosti s iným patogénom, hubou Mycosphaerella fijiensis. Katastrofické scenáre sa však nenaplnili. Choroba sa síce stále šíri, ale jej postup sa darí spomaľovať a niektorými "kuvikmi" ohlasovaný kolaps pestovateľov tejto odrody zatiaľ neprišiel.
Pestovateľské programy veľkých spoločností síce v podstate všetky zlyhali, v posledných rokoch sa ale aj tak začínajú objavovať zaujímavé nové odrody, ktoré môžu minimálne pomôcť problém vyriešiť. V Ázii, napríklad na Taiwane a Filipínach, majú údajne veľkí aj malí pestovatelia tiež dobré skúsenosti s niektorými variantmi cavendishu (konkrétne predovšetkým variantu 218), ktoré majú údajne zvýšenú odolnosť proti chorobe (PDF s popisom vzniku variantu).
Vznikol vďaka tomu, že ani klony nie sú úplne totožné. Rozdiely medzi nimi sú samozrejme malé, ale existujú. DNA nie je všeurčujúca, navyše jej funkcia sa môže meniť bez priameho prepisu (tzv. epigenetika). Môžu sa na ňu napríklad viazať rôzne chemické zlúčeniny, ktoré treba potlačia funkciu jedného konkrétneho génu. Ostatne už číselné označenie variantu vám naznačí, že existujú rôzne "typy" cavendishu.
Ako sa nové odrody osvedčia, sa neodvažujeme odhadnúť. Podľa autorov geneticky GMO Cavendishu bol pri skúškach v Austrálii variant 218 prakticky rovnako náchylný k nákaze TR4 ako iné typy tohto banánu. Avšak pri ich skúške boli rastliny vystavené väčšej záťaži ako za bežných podmienok, a bude si treba počkať, čo ukáže najbližších pár rokov praxe.
Cavendish sa tiež môže ľahko udržať na plochách a v oblastiach, kde je tlak patogénu malý (teda kde nie sú ideálne podmienky pre TR4, čo sú napríklad tie najteplejšie tropické oblasti), podobne ako sa v niektorých oblastiach udržalo pestovanie odrody Gros Michel. Navyše existujú stovky ďalších odrôd, ktoré sa budú určite pestovať aj naďalej pre lokálnu konzumáciu. Štúdiu týchto odrôd sa dlhé desaťročia prakticky nikto nevenoval a mení sa to pomerne pomaly. Hoci teda "kráľ Cavendish" rozhodne nie je po zlých tohtoročných správach v závideniahodnej pozícii, odpisovať ho je predčasné.