Podľa brnianskej psychologičky Plškovej pre iDNES.cz sa vysvetľovaniu vážnych problémov žiadna rodina nevyhne. Pred deťmi sa totiž dlhodobo tajiť nedajú.
„Deti možno nevedia, o čo konkrétne ide, zato intenzívne vnímajú nervozitu, ktorá v rodine panuje. A na nepokoj reagujú vlastnom nepokojom.“
Mnohým rodičov potom pripadá, že čím viac majú starostí, tým viac potomok nevďačne prikladá pod kotol. Hnevá, otravuje, je drzý, vytvára trapasy. Namiesto toho, aby sa práve teraz správal vzorne a tým im uľavil.
Lenže čo vlastne znamená správať sa vzorne? Že o dieťati nevieme? Podľa psychologičky dieťa nehnevá. Len po svojom reaguje na pre neho stresujúcu hrozbu, ktorej nerozumie. Kým sa hnevá, odvráva a brnká nám na nervy, mali by sme byť naopak radi. Naozaj do tuhého ide, keď sa stiahne do seba.
Rodičia sa možno vyžívajú, aké je poslušné.
Vnútorné užieranie sa je ale oveľa zhubnejšie a má trvalejšie následky než ventilovanie pocitov navonok, aj keď napríklad štvorkami v škole alebo výbuchmi hnevu.
„Každopádne s deťmi - adekvátne ich veku - hovorte. Potrebujú cítiť oporu v dospelých, ktorí sa o nich starajú. A hlavne sa potrebujú cítiť ako súčasť svorky, tímu, komunity. Hovorme tomu, ako chceme. Pocit bezpečia totiž nevytvára majetky, ale vzťahy. Obrazne povedané: dieťa unesie, že sa musí vysťahovať z vily do prenajatej garsónky, pretože sme napríklad nezvládli splácať hypotéku, musí ale cítiť, že ho pri tom sťahovaní držíme za ruku,“ uzatvára Alena Plšková.
Čo je naozajstný prúser a čo len nepríjemnosť, prežíva každá domácnosť inak. A tak sa v jednej rodine považuje za katastrofu celosvetového problému vytečená práčka, kvôli ktorej musíme na svoje náklady nechať vymaľovať susedom, zatiaľ čo inde sa tá istá situácia berie s povzdychom: „Dejú sa aj horšie veci.“
V žiadnom prípade deťom neklamať
Sú však situácie, ktoré sa považujú za malér snáď v každej rodine. Choroba rodiča, ale aj súrodencov ovplyvní chod celej rodiny natoľko zásadne, že už nejde o to, či o nej dieťaťu povedať, ale akou formou. A či zvládne pravdu celú, alebo zjednodušenú a naporcovanú na kúsky. V žiadnom prípade by sme deťom nemali klamať, pravdu však musíme dávkovať primerane veku i okolnostiam.
„Že je člen rodiny vážne chorý, by dieťa roz...
Zostáva vám 85% na dočítanie.