Ako vyzerá bežný pracovný deň vedca, ktorý skúma vínne mušky?
Genetik, ktorý pracuje na modelových organizmoch Drosophila melanogaster (vínna muška, pozn. redakcie) trávi veľmi veľa času pri mikroskope, ich uspávaním, triedením, krížením, vyberaním neoplodnených samičiek. Kríženie by sa malo vykonávať ráno, pretože vtedy sa mušky liahnu v najväčšom počte a my ich potrebujeme vybrať predtým, než sa stihnú spáriť so samčekmi, s ktorými nechceme, aby sa spárili. A potom ich cielene párime s inými samčekmi. Pri väčšine genetických manipulácií používame takzvaný binárny systém, kde jedna jeho zložka určí, aké gény budú aktivované alebo deaktivované. Druhá zložka určí kedy a kde, k tomu dôjde. Teda až v potomkoch skrížených múch dochádza k aktivácii, respektíve deaktivácii daných génov. Túto časť práce máme všetci genetici pracujúci s drozofilami spoločnú. Ďalšia práca v laboratóriu samozrejme závisí od konkrétnej otázky, ktorú skúmame.
Vy konkrétne skúmate obezitu u vínnych mušiek. Prečo práve u nich?
Až tri štvrtiny génov, ktoré sú nejakým spôsobom zodpovedné za ľudské ochorenia, sa vyskytujú aj u vínnej mušky, teda drozofily. Samozrejme existujú modelové organizmy, ktoré sú geneticky bližšie človeku, ale výhodou drozofily je veľmi krátky životný cyklus, veľká produkcia potomstva, nenáročnosť na chov, ale predovšetkým možnosti genetických manipulácií. U drozofily existujú i také možnosti manipulácie génov, ktoré nie sú dosiaľ dostupné v žiadnom inom živočíšnom druhu. To je hlavným dôvodom, prečo používame vínnu mušku. Navyše, u drozofíl môžeme skúmať rôzne ľudské ochorenia, vrátane porúch metabolizmu, napríklad obezity.
Môžu teda trpieť obezitou rovnako ako ľudia?
Ako u nás, tak aj u týchto mušiek sa dá obezita vyvolať zvýšením príjmu kalórií, teda zvýšením tukov alebo cukrov v strave.
Ale takisto môžeme vyvolať obezitu ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.