Experti, pod vedením japonského archeológa Masato Sakaia, zbierali dáta na juhu Peru v rokoch 2016 až 2018 a neskôr ich analyzovali s pomocou moderných technológií. Vďaka nim zrekonštruovali aj obrazce, ktoré by sa pomocou obvyklých metód nepodarilo identifikovať. Väčšina z geoglyfov, ktoré našli, bola totiž v priebehu storočí zničená eróziou.
Medzi 143 obrazcami rôznych veľkosti sa objavili napríklad vtáky, opice či hady, ktoré našli vedci v oblasti už skôr. Novinkou je ale napríklad dvojhlavý had požierajúci dvoch ľudí, ryba, mačka, lama alebo nezvyčajná ľudská postava s hranatou hlavou a palicou v ruke. Najväčší z týchto geoglyfov meral 100 metrov a najmenší necelých päť metrov.
Na planine Nazca sa nachádza vyše tristo geoglyfov či ich pozostatkov na rozlohe približne 520 kilometrov štvorcový. Obrazce sú rôzne veľké a rozpoznateľné len z väčšej výšky.
Zmysel obrazcov na planine Nazca, zapísaných od roku 1994 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, zostáva záhadou. Podľa niektorých teórií slúžili k náboženským rituálom ako spôsob komunikácie s bohmi, niektorí vedci tvrdia, že išlo astronomický kalendár. Niektorí mienia, že išlo o zavlažovací systém, podľa niektorých ide o výtvor mimozemskej civilizácie.
Niektoré z obrazcov na planine Nazca zaznamenali už španielski dobyvatelia v 16. storočí. Prvý, kto sa im širšie venoval, bol americký historik Paul Kosok, ktorý ich študoval na mieste v 40. rokoch minulého storočia. Podľa neho boli obrazce na zavlažovací systém príliš plytké. Kosok sa prikláňal k vysvetleniu, že išlo o astronomický kalendár.