Odborníci z pekinského Štátneho laboratória kmeňových buniek a reprodukčnej biológie geneticky upravili opičie bunky, aby produkovali fluorescenčný proteín, ktorý vedcom umožňuje bunky sledovať, uviedol iDNES.cz.
Výskumníci následne odstránili kmeňové bunky z modifikovaných buniek a päť dní po umelom oplodnení (IVF) ich vstrekli do viac ako štyroch tisíc prasačích embryí, z ktorých prežilo a následne sa narodilo desať prasiatok.
Len dve z nich boli chimérami. Opičie bunky u nich boli podľa denníka The Independent rozptýlené v pomere jedna ku tisícke až jedna k desiatim tisícom.
Callyd gists: See The World Finest Monkey-Pig Hybrids - Born In Chinese Lab (PHOTOS) https://t.co/qKpS3Tme8R pic.twitter.com/FCPXEOFHy7
— callydgists (@callydgists) 7. decembra 2019
Všetky prasiatka však z neznámych dôvodov uhynuli asi týždeň po narodení. Podľa vedcov pravdepodobne môže za ich smrť proces umelého oplodnenia (IVF), pretože táto technika nefunguje u ošípaných tak dobre, ako napríklad u ľudí.
„Je to vôbec prvá správa o úspešnom vytvorení chiméry prasaťa a opice,“ uviedol pre magazín New Scientist vedúci vedeckého tímu Tang Hai. Cieľom výskumu je podľa neho pestovanie umelých ľudských orgánov vo zvieratách. Pripúšťa však, že k jeho dosiahnutiu vedie ešte dlhá a tŕnistá cesta.
Jeho tím sa teraz zameria na opakovanie pokusov, aby sa im podarilo vytvoriť zdravé zvieratá, ktoré budú mať vyššiu koncentráciu opičej DNA. Cieľom je vyprodukovať ošípané, ktoré budú mať aspoň jeden vnútorný orgán tvorený výhradne bunkami primátov.
Hybridovi prasaťa a opice však nie sú prvými vytvorenými chimérami. Tím vedcov z kalifornského Salkovho inštitútu vytvoril pred dvoma rokmi hybrida človeka a prasaťa. V tomto prípade pripadala na stotisíc prasacích buniek jedna ľudská.
Z etických dôvodov boli však embryá po mesiaci zničené. Vedci sa totiž obávali, že by chiméra mohla mať čiastočne ľudský mozog. Práve to je jeden z dôvodov, prečo sa Haiov tím rozhodol pracovať radšej s opičími než ľudskými bunkami.