Nemusíte sa hneď nútiť do všetkého. Stačí, keď si ráno usteliete posteľ. A pomyslíte na jednu vec, za ktorú môžete byť vďační. Trebárs že máte posteľ, ktorú môžete ustlať, uvádza psychológ Radek Ptáček na iDNES.cz.
Čo vlastne chceme? Všetko. A najlepšie hneď. No a keď to nedostaneme, upadáme do nepohody. Tá na rozdiel od našej túžby po rýchlosti veľmi pomaly, ale veľmi iste rozožiera naše životy.
Rýchlosť je povrchnosť. Nič dobré nevyrastie hneď. Dobré veci potrebujú čas. Keď si jedného dňa uvedomíme, že je toho na nás veľa, že sa necítime dobre, hľadáme opäť rýchle riešenie: alkohol, drogy, lieky.
Niečo, čo nám pomôže čo najskôr zabudnúť na to, ako sa cítime. Nič rýchle ale nezmení mozog, ktorý sa pod návalom rýchlosti dlho a pomaly menil.
Ak však chceme naozaj viesť dobrý a spokojný život, musíme spomaliť a vrátiť sa k prostým a prirodzeným veciam: rozhliadnuť sa okolo seba, vziať niekoho za ruku, zhlboka sa nadýchnuť... Sú to prosté veci, nefungujú okamžite, zato celkom iste a spoľahlivo.
Prechádzam odbornú literatúru tam a späť už dvadsať rokov a zisťujem, že veľká veda postupne prichádza na to, že pravidelná prechádzka funguje možno lepšie ako antidepresíva a vzťahy a láska sú najúčinnejším liekom na všetko.
Pozrite si v galérii odporúčané desatoro:
A keď to nejde, alebo už je neskoro?
Uvedený zoznam nie je úplný, ani univerzálny. Je to súhrn toho, čo z môjho pohľadu prináša súčasná veda a v praxi funguje. Avšak bude mať efekt len u tých, ktorí sú ešte schopní zo svojho „kolotoča“ vystúpiť.
U niekoho to ale nepôjde, alebo už bude neskoro. Potom je nutné vyhľadať odborníka - lekára alebo psychológa, ktorý vám pomôže vstať na nohy a skôr či neskôr umožní hľadať cesty k prežívaniu prítomnosti a prirodzeným mechanizmom zvládania záťaže a stresu.