Počet druhov živočíchov aj rastlín na Zemi celkovo klesá. Hoci je tento fakt zapríčinený ľudskou činnosťou, na niektorých miestach môžeme pozorovať aj nárast v počte druhov.
Ako je možné vysvetliť tento zdanlivý rozpor? Túto otázku riešil medzinárodný tím vedcov, do ktorého patrí aj jediný člen zo Slovenka - František Máliš z Technickej univerzity vo Zvolene.
Náročné druhy rastlín sú nahradené
Vedci v Európe skúmali vyše 1000 druhov rastlín. Pracovali s databázou o druhovom zložení lesnej vegetácie zo 68 lokalít z celej Európy, do ktorej 50 rokov ukladajú všetky zozbierané údaje.
„Zistili sme, že druhy, ktoré sú zriedkavé a majú vyhranenejšie nároky na vlastnosti prostredia sú nahradzované druhmi, ktoré sú bežné a vyskytujú sa na stanovištiach s rôznorodejšími vlastnosťami. Teda tzv. špecialisti, sú nahradzovaní tzv. generalistami,“ opisuje výsledky štúdie Ing. František Máliš, PhD., z Katedry fytológie na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.
Pozorovaný proces výmeny druhov je spojený hlavne so zvýšeným množstvom dusíka v pôdach, ktorý pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Dusík, ktorý je pre rastliny dôležitou živinou, podporuje rast niektorých druhov a dáva im tak konkurenčnú výhodu proti ostatným druhom.
„Na lokálnej úrovni tak nemusí dôjsť k poklesu počtu druhov, ale zmene druhového zloženia v prospech tých, ktoré vedia zvýšené množstvo dusíka využiť pre svoje dobro. Znamená to však, že tieto druhy kolonizujú nové miesta a vytláčajú iné druhy, čo vedie k celkovému poklesu v počte druhov aj zníženiu priestorovej rozmanitosti vegetácie lesov Európy,“ vysvetľuje Dr. Máliš.
Dôsledky pre celý ekosystém
Zníženie diverzity vegetácie môže mať vážne dôsledky na biologickú rozmanitosť celého ekosystému, keďže život mnohých iných organizmov, napr. hmyzu, je úzko spätý s konkrétnymi druhmi rastlín. Pokles biodiverzity zároveň znižuje schopnosť ekosystému odolávať pôsobeniu environmentálnych zmien, napríklad globálnemu otepľovaniu.
Výsledky viedli vedcov k záveru, že pre zachovanie druhovej rozmanitosti lesov je dôležité znížiť depozície dusíka. Výstup výskumu uverejnila aj špička svetových vedeckých časopisov Nature Ecology & Evolution
Čo je Iniciatíva a databáza forestREplot
Iniciatíva a databáza forestREplot združuje údaje o druhovom zložení lesov mierneho pásma, ktoré pochádzajú z trvalých plôch zakladaných v minulosti pred nástupom pôsobenia environmentálnych zmien (imisie, klimatická zmena a pod.) a opakových v čase pôsobenia týchto zmien prostredia.
Súčasťou databázy sú aj údaje z typologických reprezentatívnych plôch, ktoré boli zakladané počas typologického prieskumu lesov Slovenska od roku 1951 do roku 1981 a zopakované počas rokov 2005-2007.