Výskum publikovaný na serveri medrxiv, ktorý ešte neprešiel recenziou, zistil, že 99,8 percenta skúmaných pacientov s koronavírusom bolo testovaných pozitívne na protilátky.
Ide o zatiaľ najväčšiu štúdiu zotavených pacientov, kde bol použitý najcitlivejší dostupný test na protilátky a výsledky naznačujú, že títo ľudia sú pred ďalšou infekciou chránení.
„Zatiaľ však nevieme, ako dlho táto imunita vydrží, nepoznáme jej kvalitu a či všetci jedinci vygenerujú dlhodobú vysokú imunitnú odpoveď,“ uviedla Frances Lundová, predsedníčka oddelenia mikrobiológie na Alabamskej univerzite v Birminghame.
Máte voči koronavírusu imunitu potom, čo ste ho mali?
Váš imunitný systém má dvojitý spôsob útoku na koronavírus pomocou vrodenej imunitnej reakcie a adaptívneho imunitného systému.
Vrodený imunitný systém sa okamžite aktivuje proti nerozpoznanému vírusu. Tento systém zahŕňa fyzické bariéry, ako je koža, obranné mechanizmy, ako sú slzy a žlč, a bunkové reakcie, ako je zápal.
Adaptívna imunitná reakcia je druhou silnou vrstvou. Má T-bunky, ktoré ničia infikované bunky, makrofágové bunky, ktoré odstraňujú zvyšky bunkového odpadu, a B-bunky, ktoré produkujú protilátky- proteíny, ktoré neutralizujú vírus na základe jeho jedinečného tvaru.
Nová štúdia protilátok proti koronavírusu pochádza z Icahnovej lekárskej fakulty v nemocnici Mount Sinai v New Yorku. Tá zistila, že u 1 340 z 1 343 pacientov, u ktorých sa potvrdil COVID-19 a zotavili sa, sa vyvinuli protilátky. Test protilátok na Mount Sinai má menej ako 1 percentnú šancu na dosiahnutie falošne pozitívneho výsledku.
Zistenia ukazujú, že takmer u všetkých, ktorí sa zotavili, sa vyvinuli protilátky bez ohľadu na vek, pohlavie alebo závažnosť choroby.
Ide o väčšiu časť zotavených pacientov, o ktorých sa zistilo, že majú protilátky, ako v predbežnom výskume, ktorí publikovali čínski vedci minulý mesiac. V tejto štúdii, ktorá tiež ešte neprešla recenziou, sa u približne 10 zo 175 účastníkov (6 percent) nevyvinuli neutralizujúce protilátky.
Asi u 30 percent sa nevyvinuli vysoké hladiny protilátok. Vedci tiež zistili, že hladiny protilátok u pacientov korelovali s ich vekom. Pacienti stredného a staršieho veku si vyvíjali vyššie hladiny protilátok ako mladší ľudia.
Ako dlho imunita trvá?
Popredný americký expert na infekčné choroby Anthony Fauci začiatkom apríla uviedol, že ľudia, ktorí sa zotavia z koronavírusu, budú voči nemu pravdepodobne imunní počas druhej vlny infekcie, ktorá sa pravdepodobne rozšíri na začiatku jesene.
„Všeobecne vieme, že pri infekciách ako je táto, budete mať aspoň na primeranú dobu protilátky, ktoré vás budú chrániť,“ povedal Fauci.
To, či to bude dlhodobé, však stále nie je známe. Štúdia čínskych vedcov o zdravotníckych pracovníkoch, ktorí sa zotavili z SARS-u, ktorý vypukol v roku 2002 zistila, že počet protilátok proti tomuto koronavírusu v ich krvných tokoch stúpol v nasledujúcich rokoch, vrcholil v roku 2004 a potom klesal až do ukončenia štúdie v roku 2015.
Tento výskum vyvoláva otázky, či zotavení pacienti s vírusom SARS mali úplnú ochranu pred ďalšou infekciou o niekoľko rokov neskôr. Keďže nový koronavírus zdieľa 79,5 percenta svojho genetického kódu so SARS, je možné, že protilátky proti novému koronavírusu sa budú správať podobne.
Existuje tiež možnosť, že ak vírus výrazne mutuje, imunita proti jednému kmeňu by vás nechránila pred novým kmeňom, ale podľa Fauciho sa zdá, že koronavírus nemutuje natoľko, aby ovplyvnil imunitu.
Boli už ľudia znovu infikovaní?
Odborníci tvrdia, že reinfekcia, teda opätovné infikovanie sa koronavírusom po zotavení, v krátkom časovom období je nepravdepodobná.
Aj keď prvé správy Kórejských centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (KCDC) naznačujú, že viac ako 350 zotavených pacientov bolo neskôr znovu pozitívne testovaných na vírus, juhokórejské zdravotnícke orgány nedávno potvrdili, že ide o falošne pozitívne nálezy.
V predchádzajúcich správach o týchto zotavených pacientoch KCDC naznačoval, že vírus by sa mohol „reaktivovať“, ale Oh Myoung-don, lekár z Národnej univerzitnej nemocnice v Soule, minulý týždeň uviedol, že koronavírus toho pravdepodobne nie je schopný. Je to preto, že nepreberá jadrá hostiteľských buniek rovnakým spôsobom, ako môže napríklad hepatitída typu B alebo vírus HIV.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19