Keď sa turisti z Mexika, Británie a Číny stali počas marca a apríla prvými obeťami koronavírusu v peruánskom Cuzce, vyzeralo to, že sa oblasť stane ohniskom choroby. Mesto so štyrmi stovkami tisíc obyvateľmi leží tri a pol tisíc metrov nad morom v andskom údolí a ročne ho navštívi okolo troch miliónov návštevníkov, píše iDNES.cz.
Trpí vírus výškovou chorobou?
Od spomínaných troch úmrtí ale v celej oblasti okolo Cuzca podľa denníka The Washington Post nikto ďalší na chorobu COVID-19 nezomrel. Na celoštátnej úrovni si pritom koronavírus vyžiadal viac ako štyri tisícky životov. Tiež počet infekcií nenarástol, z Cuzca pochádzalo 1 062 zo 164-tisíc prípadov v Peru.
Relatívne nízke množstvo nakazených a mŕtvych vo vysoko položených oblastiach vyvolal v Peru špekulácie, že koronavírus trpí výškovou chorobou. A podobnú štatistiku zaznamenali odborníci tiež inde v Andách alebo v Tibete. Začínajú preto vzťah medzi koronavírusu a nadmorskou výškou skúmať.
Skupina medzinárodných vedcov v magazíne Respiratory Physiology & Neurobiology publikovala štúdiu, v rámci ktorej sledovala epidemiologické údaje z Bolívie, Ekvádoru a Tibetu. Zistila, že populácia žijúca nad troma tisíckami metrov nad morom uvádzala oveľa menej potvrdených infekcií než oblasti v nížinách.
Miera infekcií v Tibete bola podla vedcov radikálne nižšia ako v nížinnej Číne, trikrát nižšia v bolívijských Andách než vo zvyšku krajiny a štyrikrát menšia v ekvádorských Andách. Ekvádor sa pritom stal jedným z najhorších ohnísk v Latinskej Amerike. Ochorelo tu 38-tisíc ľudí a tritisíc z nich zomrelo.
Infekcia tú najviac zasiahla tichomorský prístav Guayaquil. Aj v Bolívii sa väčšina z desiatich tisíc prípadov sústredila do oblasti Santa Cruz pár sto metrov nad morom. Región La Paz pod náhornou plošinou, nachádzajúcou sa štyritisíc metrov nad morom, naopak zaznamenal len niečo cez štyristo prípadov.
Horské oblasti sú na tom lepšie
Podľa vedcov môžu populácie žijúce vo vysokých nadmorských výškach pravdepodobne ťažiť z kombinácie schopnosti vyrovnať sa s hypoxiou (nízkou hladinou kyslíka v krvi) a prirodzeného prostredia nepriateľského k vírusu, napríklad suchého horského vzduchu, vysokých úrovní UV žiarenia a tiež možnosti, že nižší tlak vzduchu znižuje schopnosť vírusu zotrvať vo vzduchu.
Iní odborníci však úlohu faktorov prostredia spochybňujú s tým, že k väčšine infekcií koronavírusu dochádza vo vnútorných priestoroch, čo činí UV žiarenie irelevantným.
Zároveň ale nabádajú k ďalšiemu skúmaniu reakcií vysokohorských populácií na koronavírus. Je totiž možné, že choroba má u ľudí v týchto oblastiach miernejší priebeh a teda nevyhľadajú lekárske ošetrenie alebo testovanie.
„Vírus má rád ľudí. Nezáleží na výške,“ myslí si odborník na infekčné ochorenie Peter Chin-Hong z Kalifornskej univerzity v San Francisa. „O chorobe COVID-19 sa však stále učíme a tieto zistenia nám dávajú možnosť zase o niečo viac porozumieť jej vývoju,“ hovorí Chin-Hong.
Iba tri populácie na svete majú genetickú adaptáciu na nadmorskú výšku, a to Himálajčania, Etiópčania žijúci v horách a obyvatelia v Andách.
Podľa amerického pneumológa Claytona Cowla však môže trend pravdepodobne súvisieť skôr s aklimatizáciou - schopnosťou tela sa dočasne prispôsobiť nadmorskej výške - ako s DNA.
Dlhšie expozície nadmorskej výške podľa Cowla vyvolávajú reťazovú reakciu v pľúcach zahŕňajúcu proteín ACE2, ktorý možno zabraňuje pľúcnemu skratu - respiračnému problému častému u pacientov s COVID-19, pri ktorom nedochádza k výmene plynu v pľúcach, čo vedie k nízkym hladinám kyslíka v krvi.
Nadmorská výška môže mať podľa Chin-Honga a Cowla prínos pri zvládnutí infekcie iba za predpokladu úplnej aklimatizácie, ktorá zvyčajne trvá tri mesiace. Ten, kto do vysoko položenej horskej oblasti s koronavírusom už pricestuje, bude podľa odborníkov čeliť obvyklému priebehu choroby.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19