Deň „G“. 26. jún 2000 nebol len 178. dňom roku, ktorý uzatváral druhé milénium západnej civilizácie. No aj jedným z medzníkov, ktoré ako hraničné kamene lemujú trasu, ktorej koniec je v nedohľadne, no sľubuje odpovede na množstvo otázok o fungovaní ľudského tela, jeho limitoch a možnostiach. V tento deň totiž vedci oznámili, že „nahrubo“ prečítali ľudský genóm, teda súbor všetkých génov.
Hoci trvalo ešte ďalšie tri roky, kým sa ním o niečo podrobnejšie prelúskali, bola to rovnaká senzácia, ako keď v roku 1953 britský molekulárny biológ a fyzik Francis Harry Compton Crick spolu s americkým kolegom Jamesom D. Watsonom objavili štruktúru molekuly DNA (v roku 1962 dostali za tento objav spolu s Mauriceom Wilkinsom Nobelovu cenu za medicínu).
Odvtedy sa dvojzávitnica deoxyribonukleovej kyseliny stala symbolom, ktorý dnes spoľahlivo identifikujú aj úplní laici ako nositeľku genetickej informácie bunky a zároveň ako hýbateľku rastu, delenia a regenerácie bunky. Nás však bude zaujímať predovšetkým prvá funkcia, pretože práve ona určuje, kým sme – od výšky, farby vlasov a očí až po to, ako vnímame vône či aký vycibrený bude náš hudobný sluch.
Sú v nej zakódované všetky naše fyziologické danosti, ale ako ukazujú posledné výskumy, aj predpoklad toho, či nám v dospelosti hrozí obezita, infarkt či rakovina. Aj keď v prípade spomínaných diagnóz je mechanizmus toho, či skutočne prepuknú, o poznanie zložitejší (ale o tom neskôr).
Zips, ktorý kopíruje sám seba
Poďme si na úvod stručne zopakovať, ako vlastne molekula DNA vyzerá a čo sa v nej deje. Dvojitá špirála je praktický útvar, pretože vďaka tomu je schopná poskrúcať sa a natesnať aj do malých molekúl.
Tvoria ju nukleotidy zložené z viacerých prvkov (kyselina trihydrogénfosforečná, cukor deoxyribóza a dusíkatá báza), ale pre naše potreby nám bude stačiť pamätať si názvy dusíkatých báz: adenínu, cytozínu, guanínu a tymínu. Pretože práve ich počiatočné písmená tvoria kód, ktorým je v DNA zapísaná genetická informácia....
Zostáva vám 85% na dočítanie.